ĽudiaĽuďom.sk Blog

Z malej izby vedľa kuchyne Hrivňákovcov počuť prístroj, ktorý Alexikovi pomáha s dýchaním a zároveň cezeň inhaluje antibiotiká. Trojročný chlapček, ktorý potrebuje nonstop starostlivosť, sladko spí. V tvári jeho rodičov vidieť mnoho lásky, oddanosti a odhodlanosti bojovať proti nepriazni osudu.

Alexik je tretie dieťa v tejto bardejovskej rodine a jeho príchod znamenal istotne veľké zmeny. Určite väčšie, než s akými rátali.

Sedíme v obývačke a hlava rodiny nám ukazuje list, ktorý pred niekoľkými dňami dostali od študentov Cirkevného gymnázia Štefana Mišíka zo Spišskej Novej Vsi. Na ĽudiaĽuďom.sk našli výzvu na novú odsávačku hlienov pre Alexika. Zorganizovali preto školskú olympiádu a potrebnú sumu vyzbierali. Alexikovi okrem peňazí poslali aj veľký obraz pandy poskladaný z dielikov puzzle, ktorý tiež zostrojili počas podujatia.

Urobili to pre chlapčeka, ktorého poznali len cez web. Zaujal ich príbeh drobca, ktorý žije vo viac sto kilometrov vzdialenom meste a rozhodli sa pomôcť. Bolo to vraj po prvý raz, čo sa podujali na takúto skvelú vec, ale podľa triednej učiteľky Zuzany Čerkalovej nie naposledy. „Ako sa má Alexik?“ bola jej prvá otázka, keď sme spolu telefonovali.

Gymnazisti zo Spiša nie sú jediní, ktorí Hrivňákovcom pomohli. Ozvala sa im aj rodáčka z Prešova, ktorá žije v Anglicku. Vraj im odsávačku vie zohnať lacnejšie. Aj zohnala.

„Keďže neviem chodiť, ani sedieť, stále ma nosia po byte, že ma vraj naučia lietať. Oni sú síce veľkí, ale tuším naozaj nevedia, že nemám krídla a preto nemôžem lietať. Asi. Lebo moja mamka mi vraví, že som vraj anjelik. Mám však malý problém, lebo nevidím a rukami si to tiež neviem nahmatať. Moje rúčky ma nepočúvajú. A vlastne celé telo ma nepočúva…“ píše Alexik vo svojej výzve. Vlastne to v jeho mene napísal otecko, tak ako aj celú jeho osobnú stránku.

Kto sa na Alexika pozrie, vidí, že je to skutočne anjel. A čo je najlepšie, má vlastných anjelov. Minimálne štyroch doma, pätnástich na Spiši a jedného v Anglicku. Kiež by ich mal každý.