Kto neletí, nepadá z vysokej výšky…
Prejde po chrbte mráz. Bolesť neutícha. Niečo odnáša čas, ale niečo sa skrýva. V hĺbke, v srdci, vo svojej podstate.
Niekedy myšlienky spália našu myseľ, dážď rozmočí nádej. Všetko sa pomelie ako káva v mlynčeku, ktorú nemáte chuť ani osladiť, ani dopriať jej smotanu. Na keksík k nej v tej chvíli radšej ani nemyslíte.
Ťažko sa spí. Ešte ťažšie prebúdza. Keď už pár chvíľ prší.
Na pokraji síl, no predsa ešte… Chodíte ulicou nádejí.
A potom padáte. Ako hnilé slivky zo stromu, v cudzom meste plnom neznámych ľudí…
Ocitáte sa odhalení.
Ja viem, ty vieš… Skúšaš. S láskou bez obáv urobiť nemožné na počkanie a zázrak do dvoch dní.
Letíš. V povetrí len žiaľ. Prebýva trošku viac. Zbierka hriechov bolí, keď chvíľami strácaš pôdu pod nohami.
Ako vták bez krídiel motýlích. Trpko chutí, keď nebo sa už potí. Ako sa zmieriť s tým, že takto to proste chodí?!
Pád.
… súčasných pocitov.
Spoj si s nimi moju tvár. A drž ma pevne v náručí.
Ešte…
Zdroj foto: Internet
Marci V.K. podporuje výzvy
Prístav nádeje - TRÉNINGOVÉ CENTRUM PRE HENDIKEPOVANÝCH
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.