ĽudiaĽuďom.sk Blog

Maťka, Lydku a Majku poznám už nejaký ten rok. Sú to tri hravé, veselé detičky. Maminka Julka z nich vychováva mimoriadne slušných a dobrých ľudí.

Hoci je finančná situácia v rodine veľmi ťažká, nikdy z nich necítiť depresiu, zlú náladu alebo akýkoľvek smútok. Popravde, neviem ako to robia, ale majú môj obrovský obdiv. Tiež by som si veľmi priala, aby bolo moje dieťa v ich veku rovnako vychované a pokorné. Keď sme s kolegami organizovali podujatie pre deti, videla som práve ich troch ako šantia a behajú po areáli a šťastne plnia úlohy a zabávajú sa. Veľmi mi prirástla k srdcu aj ich mamina Julka. Potom, ako sme sa už niekoľkokrát videli pri rôznych miniprojektíkoch, ktoré sme v ĽudiaĽuďom.sk robili s našimi príjemcami, sme sa stali aj „virtuálne priateľky“ na Facebooku. Keď vyčítala z niektorého z mojich statusov, že mi je ťažšie, hneď mi napísala. Ako bývalá zdravotná sestra mi radila, upokojovala ma, vypočula ma.

Julka s manželom a detičkami žijú veľmi skromne. Bývajú v malinkom domčeku na konci dediny Tomášikovo. Deti dochádzajú do školy o dve dediny ďalej, manžel dokonca až do Šamorína za prácou. Julku aj jej manžela trápia vážne zdravotné problémy, kvôli ktorým prišli o svoj domček a museli si nájsť nové, veľmi skromné bývanie. Nemali vodu, nemali poriadne kúrenie. Všetko si svojpomocne zveľadili. Keď mi pred pár dňami napísala, slzy som mala na krajíčku. Veď čítajte sami:

„Obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Ani neviem čo mám presne napísať, tak som z toho celého nešťastná. Pani, ktorá nám prenajala jej dom, sa rozhodla, že tu nebudeme môcť ostať bývať nakoľko jej dcéru tiež trápi zlá finančná situácia a syn príde s výkonu trestu a bude musieť tiež niekde bývať… Videla ako sme pekne zveľadili jej dom, a že sa staráme… Ale s tým nič neurobím lebo je to jej dom a nič mi nesľubovala… Na druhej strane vraví, že ho možno aj chce predať. Nemáme ísť kde bývať, som strašne nešťastná a navyše mám syna Martinka v nemocnici pre bolesti brucha. Trápia ho už dlhšie, ale teraz je to akútne. Neviem čo mám skôr riešiť, prosím pomôžte nám, viem, že ste nám hodne pomohli a preto sa s dôverou na vás obraciam. Ďakujem.“

Prvýkrát som od Julky za ten rok, čo sa poznáme, počula, že je smutná, že nevie čo má robiť. Najradšej by som ju aj s detičkami vzala bývať k sebe domov. Alebo by som jej poslala celú svoju výplatu. Nie preto, že s ňou súcitím, ale preto, že je neuveriteľne silná a odvážna, nebojí sa a nič pre ňu nie je prekážkou. Alebo v momente, keď vyhrám jackpot, celý jej ho s láskou odovzdám. Dovtedy môžem aspoň vyzvať všetkých, aby sa pridali ku mne a Julke, Maťkovi, Lydke a Majke pomohli. Každý jeden dar im pomôže, aby neostali na ulici. Ďakujeme!