ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nedávno som počul jednu životnú skúsenosť, ktorej hlavným menovateľom boli Rómovia. Istý muž išiel nakupovať do obchodu. Svoj bicykel nechal vonku. Po príchode z obchodu stáli pri jeho bicykli traja rómski chlapci. Nuž, chcel im niečo dať. Videl totiž, že sú asi poriadne hladní. Podal im teda vrecúško s tromi lupačkami. Potom vzal bicykel a odišiel v dobrej viere, že podal núdznym pomocnú ruku. Ani vo sne by mu nenapadlo, akú dohru bude mať jeho dobrý skutok. Tí chlapci sa nevedeli s lupačkami šalamúnsky podeliť. Nemali sa to ani od koho naučiť. Každý chcel všetky naraz iba pre seba. Ich roztŕžka došla až tak ďaleko, že pri tomto urputnom priam existenčnom boji rozbili sklennú výplň na obchode. Ich vyčíňanie starostlivo zachytila mestská kamera. Po určitom čase sa dotyčný pán, ktorý sa chcel podeliť s hladnými chlapcami, dozvedel od mestského policajta o tejto nepríjemnej dohre svojho dobrého skutku. Policajti mu ukázali kamerový záznam. Bol z toho veľmi prekvapený, ale aj smutný. Veď on chcel iba pomôcť. Vidíme, aké je dôležité predtým, než ideme urobiť nejaký skutok pomoci, sa opýtať seba samého, či ním náhodou neurobíme viac škody než úžitku. My totiž chceme vykonať niečo dobré, no často sa naša pomoc môže zmeniť na prostriedok sváru a nejednoty, ako tomu bolo aj v tomto príbehu.V prípade hladných Rómov je pochopiteľné, že sa nedokážu podeliť, preto by bolo vhodné dávať každému prídel osobitne, aby potom nedochádzalo k zbytočným konfliktom. Často sa hovorí v spoločnosti o veľkom rómskom probléme, ktorý sa nedarí riešiť už niekoľko desaťročí a politici si ho presúvajú z jedného volebného obdobia do druhého. Kde je potrebné hľadať východiská z tohto bludiska? Na jednej prednáške o Rómoch, ktorej som sa nedávno zúčastnil, odznela zaujímavá myšlienka o tom, že viac ako finančné prostriedky na rôzne projekty potrebujú Rómovia pocítiť najprv prijatie od väčšinového obyvateľstva. Aby cítili, že nie sú príťažou, ale rovnocennými partnermi pre dialóg a vzájomné spolunažívanie. Je to iste neľahké, najprv treba postupne odhodiť predsudky voči Rómom a nepoužívať postoj “hádzania do jedného vreca”. Rómovia sú ľuďmi, ako každý z nás a majú svoju dôstojnosť. Poznám kňazov, ktorí pracujú s rómskou menšinou a ich svedectvá na spomínanej prednáške ma utvrdili v presvedčení, že čas, ktorí im venujú, nie je zbytočný. Je to síce cesta náročná, ktorej výsledky sa nedostavia ani zajtra, ani o rok, ale niekde treba začať. Spomínaní kňazi hovorili o prvých úspechoch, ale aj čiastkových prehrách v práci s Rómami, no aj tak ich rozprávanie vyznelo ako veľké povzbudenie pre všetkých, ktorým nie je ľahostajný ich osud. Rómovia potrebujú zažiť vzťah. Ich životná situácia, ktorú majorita často škatuľkuje pojmom “neprispôsobiví,” si vyžaduje určite aj ekonomické riešenia, ale v prvom rade je dôležité budovať s nimi plnohodnotné sociálne vzťahy. Peniaze nevyriešia ich terajší nie príliš lichotivý status v spoločnosti. Iste, životný štandard dôstojného bývania v 21. storočí je dôležitý rovnako aj pre Rómov, no ešte väčšmi je nutné odbremeniť spoločnosť od zaužívaných pohľadov na túto menšinu. Je žiadúce vnímať ich ako potenciálnych kandidátov na vykonanie mnohých dobrých diel v spoločnosti, avšak k tomu potrebujú priestor. Tým priestorom je každé ľudské srdce, ktoré dokáže pomáhať, povzbudzovať a nie posudzovať.