ĽudiaĽuďom.sk Blog

Už tretí deň mrzlo a  na rybníku sa pomaly začalo tvoriť  hladké zrkadlo. A keď už bol ľad poriadne hrubý, objavila sa na brehu tabuľa:

Správkyňou klziska bola aj tento rok stará vrana. Pyšne sedela na ďalšej tabuli, na ktorej boli spísané všetky najdôležitejšie pravidlá pre korčuliarov. A nebolo ich veru málo: Zákaz jesť a piť na ľade… Zákaz kričať, pískať a hlučne sa správať… Korčuľovanie je povolené iba v smere hodinových ručičiek… Hokej hrať povolené len vo vyhradenom priestore a ďalšie zákazy a príkazy až po dva najdôležitejšie – Zákaz vstupu na ľad v topánkach… a Korčule sú povinná výbava….

Napriek tomu bolo na ľade veselo a korčuliarov každý deň pribúdalo. Stará vrana svojím pozorným okom všetko sledovala a z času na čas niekoho upozornila hlasným: „Krráá, krráá, krráá, dodrržujte prravidlááá!“

Kúsok od vstupu na klzisko si postavil stánok s požičovňou korčúľ bobor Boris. Mal všetky veľkosti, a tak sa najdôležitejšie pravidlo klziska darilo dodržiavať. Požičiaval aj hokejky, prilby a puky, takže sa na klzisku mohol zabaviť naozaj každý. Aj bobor Boris sa rád zabával, a preto z času na čas vyvesil na dvere svojej požičovne plagát a pozýval korčuliarov na karneval, kurz tanca na ľade alebo na hokejový zápas.

Práve keď stará vrana s krikom vyprevádzala z ľadovej plochy sysľa Stana, pretože chcel prepašovať na klzisko pár lieskových orechov tak, že si ich ukryl v lícach, vyvesil bobor Boris plagát na krasokorčuliarsku súťaž. „Krrá, krrá, krrá, darrebáák, prrečítaj si prravidlá!“ rozčuľovala sa stará vrana a zlostne ďobla do tabule s pravidlami.

Pred plagátom sa ako prvá pristavila stonožka Sára.

„Chceš sa prihlásiť?“ prihovoril sa jej bobor Boris.

„Asi to skúsim,“ usmiala sa.

„Počkaj, dám ti teda prihlášku,“ povedal bobor Boris a vošiel do stánku.

„Krrá, krrá,“ ozval sa zrazu ponad jej plece prenikavý hlas starej vrany. „Stonožky nie sú vhodné tvorry na krrasokorrčuľovanie. To je šporrt prre dvojnohé zvierratá.“

Stonožka Sára zosmutnela, ale potom jej napadlo: „Nikde nie je napísané, koľko nôh majú mať súťažiaci.“

„Krrá, krrá, nehovorrím, že sa nemôžeš prrihlásiť. Tvrrdím, že nemáš šancu vyhrrať. S toľkými nohami,“ posmešne jej odpovedala stará vrana.

„Zapíšem každého, kto má chuť a odvahu prísť si zasúťažiť,“ prerušil vranin posmech bobor Boris.

„Pche, nezabudni prrísť už rráno. Aby si vôbec súťaž stihla. Kým si zaviažeš šnúrrky na všetkých topánkach, budeme dávno vyhlasovať víťazov,“ zakrákala ešte stará vrana a odletela strážiť pravidlá.

Stonožka Sára zostala smutne stáť. Chvíľu premýšľala, či stará vrana nemá aj pravdu, ale potom na ňu bobor Boris žmurkol: „Neboj sa, myslím, že budeš dobrá.“

„Lenže ja nemám korčule a na toľko nôh ani…“ nestihla dokončiť, lebo ju bobor Boris zastavil.

„Tak moment! Mám výbavu aj pre štyri stonožky. Pre päť by to už možno bol trochu problém, ale pre teba nájdem dosť párov, aby si mohla trénovať aj súťažiť.

To stonožku Sáru potešilo a krasopisne podpísala prihlášku.

„V jednom ale možno mala stará vrana pravdu,“ povedal bobor Boris, keď mu ju podávala. Stonožka Sára sa trochu zarazila a bobor Boris pokračoval: „V sobotu príď pre istotu skôr, nech ti stihneme zaviazať všetky šnúrky na korčuliach.“

Celý týždeň stonožka Sára usilovne trénovala a snažila sa pritom nevšímať si posmešky starej vrany. V sobotu prišla na klzisko už skoro ráno a bobor Boris jej pomohol každú korčuľu správne nastaviť a podoťahoval jej všetky šnúrky.

Keď vyšla na ľad, v publiku to zašumelo a potom stíchlo, porota zapichla oči na jej nohy a bobor Boris jej povzbudivo ukázal palec hore.

 

Keď urobila prvú piruetu, diváci nadšene zatlieskali. „Tak toto by sa dvojnohému tvorovi určite nepodarilo,“ zasmial sa bobor Boris. Stonožka Sára totiž piruetu ukončila tak, že si rukami chytila zadný pár nôh. Aj pri ďalších figúrach využila stonožka Sára všetky svoje nohy, ktoré podľa starej vrany mali byť jej nevýhodou. Predviedla aj niekoľko dokonalých skokov a práve pri nich sa jej nohy stali najsilnejšou zbraňou – ani raz nespadla. Zvládla aj zložité krokové pasáže, hoci sa pri nich obávala, že sa jej zamotajú nohy. Keď skončila, diváci hádzali na ľad kvety a dlho tlieskali.

„Krrá, krrá, a čo prravidlá?“ protestovala stará vrana. Porota však mala na stonožkine vystúpenie iný názor.  Dostala najviac bodov a súťaž vyhrala.

Na stupni víťazov jej medailu odovzdávala správkyňa klziska – zahanbená stará vrana.