ĽudiaĽuďom.sk Blog

Cestovanie je moja vášeň. Rok strávený bez cestovateľských zážitkov sa v mojom kalendári nepočíta. Na potulkách svetom nielen že vidíte množstvo pamätihodností a prírodných krás, ale predovšetkým stretnete množstvo zaujímavých ľudí. Ale ako bežný turista a väčšinou ani ako cestovateľ sa nikdy nedozviete ako skutočne žijú ľudia v tej či onej krajine. A viete čo? Ľudia na celom svete su rovnakí. Majú svoje každodenné starosti a radosti. Akurát, že niektorí to majú oveľa, oveľa ťažšie.

Kto je to vlastne muzungu? Zjednodušene povedané, bohatý beloch/beloška. Akonáhle vystrčíte nohu z lietadla vo východnej Afrike, automaticky sa stanete muzungu. A je úplne jedno odkiaľ prichádzate a koľkými vetami v svahilčine sa budete snažiť domácich ohúriť. Muzungu je nálepka, ktorej sa len tak ľahko nezbavíte. Stále ste bielym cudzincom, ktorý prišiel zo vzdialeného kraja, bohatého kraja.

Moja premena na muzungu začala nenápadne. Keďže som nechcela stráviť ďalšiu cestu ako chodiaca peňaženka, rozhodla som sa pozrieť zblízka aspoň na jednu krajinu a stráviť niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka. Vybrala som si kontinent, ktorý som ešte nenavštívila a o ktorom máme mnohé predsudky, častokrát veľmi vzdialené predstavy a nedostatočné informácie. I keď sa kvôli tragédii v Nairobi dostala Afrika do stredu záujmu médii, žiaľ opäť len v tom negatívnom svetle, stále nie je ľahké si predstaviť, ako to tu skutočne vyzerá.

Tridsať percent svetovej populácie stále žije pod hranicou chudoby. Čo to v praxi znamená? Znamená to, že nevedia čítať a písať, žijú z jedného jedla na deň, nemajú prístup k pitnej vode a nedožiju sa ani päťdesiatky. V Tanzánii dokončí základnú školu takmer 80% detí, ale len 20% z nich pokračuje na strednej. Nie preto, že by boli  hlúpe,  ale preto že veľa rodín si to jednoducho nemôže dovoliť. Ak teda majú vôbec rodinu, ktorá by sa o nich mohla starať. Rodičia mnohých detí sú chorí, závislí na drogách či alkohole alebo zomreli. Starajú sa o nich príbuzní, alebo starí rodičia. Dievčatá z dedín vypomáhajú v domácnosti, často len za strechu nad hlavou a stravu. Ak majú šťastie, dostávajú aj vreckové, no a ak vyhrali “jackpot” časom im rodina v ktorej pomáhajú, prispeje na dáke to odborné vzdelanie, napr. krajčírstvo.

Napriek tomu Tanzánia nie je chudobná krajina v pravom zmysle slova a má veľký potenciál. Úrodnú pôdu, nerastné suroviny, najkrajšie národné parky a safari, pláže Zanzibaru a Kilimandžáro. Pôsobia tu viaceré nadnárodné korporácie a obchod, predovšetkým s Áziou, sa rozvíja. Čo tu ale stále chýba je infraštruktúra: cesty, elektrina, voda. Teda nie že by vodu nemali, veď majú hory, ale chýba infraštruktúra, ktorá by ju doviedla tam kde je to potrebné. Vo vidieckych oblastiach ľudia chodia kilometre za vodou, aby mohli napojiť dobytok a predovšetkým seba. Vodu z týchto zdrojov by sme my za pitnú nikdy nepovažovali. Miestni ľudia ju samozrejme pijú, inú predsa nemajú. A dôsledky si už viete domyslieť. Ako je to možné? Ako je možné, že v 21. storočí nemajú ľudia v ekonomicky sa rozvíjajúcej krajine prístup k pitnej vode? Nuž, tí čo to majú na starosti, majú iné starosti. Napríklad ako si z úplatkov či zo štátnych peňazí kúpiť nové auto, postaviť nový dom, zabezpečiť seba a svoju rodinu. Na vodu pre ostatných už pochopiteľne nezvýši. Že vám to niečo pripomína? Mne tiež.

Aj na Slovensku by mohlo byť všeličo inak, keby tým čo rozhodujú o našej krajine na nej skutočne záležalo a boli by zodpovední za svoje rozhodnutia a skutky. Možno raz dospejeme do osvieteného stavu a veci budú fungovať tak ako majú či už u nás alebo v Tanzánii. Nebude nutné obracať sa o pomoc, aby sme zabezpečili základné ľudské potreby a práva na strechu nad hlavou, jedlo, vodu či zdravotnú starostlivosť. Ale dokým to tak nebude, musíme si pomôcť navzájom. Ľudia ľuďom. Muzungu, nemuzungu.

Partnerskou organizáciou tanzánskej Arushe na Slovensku je Komunitná nadácia Zdravé mesto z Banskej Bystrice. Ak podporíte stálu výzvu KNZM a do poznámky napíšete Fond Arusha, pomôžete deťom zo slamu získať aspoň základné vzdelanie. Už 12 euro zabezpečí jednému dieťaťu ročnú návštevu  školy.