BOMBA
Človek nevie, či je to náhoda, alebo skutočnosť, keď niekoľkokrát v krátkom čase začuje z viacerých /nezávislých a ešte aj nezávislých na sebe/ úst vetu: „Dana, ty si bomba!“ Keď vám to povie váš chlap, ktorý vás zjavne chváli za to, aké čínske menu ste mu naservírovali pod nos, či mu vyžehlili nohavice z obleku na puky, slastne zapradiete a poďakujete sa samému veľkému Osudu. To on vám prihral do cesty muža, malý zázrak s pivnou zásobárňou /či bez nej/, ktorý dokáže oceniť ženu. A keďže chápe, že pochvala je motivácia, nechýba mu ani rozum. No, povedzte, možno si želať lepšiu kombináciu ako racio a cit v jednom?
– Dana, ty si bomba! Ja som už na to myslel, no nevyslovil som to nahlas a ty si kúpila lístky do divadla na Vlasy! – ujúka nadšením váš partner, no vy mlčíte ako knedľa na tanieri, keď zistíte, že výber muzikálu nebol práve najšťastnejší. Nie kvôli tým, ktorí spievajú, tancujú a hrajú na javisku, ale kvôli tej, čo sedí v hľadisku /rozumej-seba!/ Pri pohľade na mladé, krásne, vyšportované a ideálne postavičky, len čo z vás opadne eufória z umeleckého zážitku a prehĺbenie komplexu za svoju telesnú schránku, rázne otvoríte chladničku a zaútočíte na všetko, čo nemá nožičky /vrátane paprčiek na huspeninu/. To, že ste pre svojho chlapa bomba, si nahovoríte /presvedčovacia metóda je najúčinnejšia, zvoľte smer od neho k sebe/.
– Dana, ty si bomba! – naradostene skríkne váš chlap, keď namiesto neho opravíte splachovač na záchode, či si s vehementnosťou chrobáka Truhlíka trúfnete aj na vodovodnú batériu, ktorá vás vháňa na pokraj nervového kolapsu /vášmu chlapovi to neprekáža, jemu slabne sluch/, keď do bezvedomia a do noci kvapká do kuchynského dresu. Kvap-kvap, ťuk-ťuk /vo vašom mozgu/. Kým on rieši situáciu tak, že dáva na noc handru na dno nerezového dresu, aby sa stlmilo kvapkanie, vy si vyhrniete rukáv a ta sa, do výsostne mužských vôd. Nuž, ale nestálo vám to za jeho ocenenie, na ktoré tak túžobne čaká každá žena od svojho partnera /prosím, nevylúčiť ani opačný smer!/?
– Dana, ty si bomba! – šepne do ticha noci, keď sa zjavíte v priesvitnej nočnej košieľke, v živôtiku ozdobenej jemnou čipkou. Tušíte, že keby sa zapla nočná lampa, reagujúca hoci na potlesk, prišiel by váš chlap o ilúzie, a tak mu radšej zamestnáte obe ruky, nech mu nenapadne hrať sa s vami ťap-ťap-ťapušky. Vaša koža je na vás ako ušitá. Ste presvedčená, že celý okolitý svet vás vníma cez jeho oči.
– Dana, ty si bomba! – začujete z úst kolegyne, ktorá prevracia stránky časopisu /kde ste pravidelným prispievateľom/ a o ktorej viete, že by vám najradšej vyškriabala obe oči /všetci nás nemôžu mať radi… ani my ich/ Ste v šoku. Kde vzala, z akého učenia /či ponaučenia/ toľko síl, aby prekonala závisť? Ste jednoznačne väčší profesionál ako ona, máte chlapa, dvoch vcelku vydarených svišťov, kým ona sa zožiera s nestíhaním vlaku a je osamelejšia ako maják na ostrove. Čo to má znamenať? Azda sa cez noc preporodila? Veď vás neznáša. Celé roky o vás geometrickým radom šíri, že ste to najneschopnejšie, čo sa vyliahlo do sveta, kde niet miesta pre nepodarky. O to viac vás teší jej uznanie a cítite ohromnú satisfakciu za roky ohovárania. A tak hľadíte na ženu, ktorú by ste si mali obľúbiť už len preto, že je od vás o desať centimetrov nižšia /oj, aký to prírodný úkaz matky prírody, aká radosť, že aj ktosi iný je iný ako iní/, že dokázala viac ako vy /nie je predsa jednoduché priznať si vlastné chyby/-povzniesla sa nad vec a lapáte po dychu. Spočiatku nedôverčivo, neskôr s neskrývaným entuziazmom sa usmejete do tváre splnu Mesiaca s mačacími očami.
– Som rada, že sa ti môj seriál o manželských a partnerských úskaliach, na ktoré hľadím cez prizmu humoru, tak páči… som skutočne dojatá, vyroníte slzu, len čo dokončíte tak intelektuálne znejúce vety smerom k svojej kolegyni a zavesíte si /úsmev na tvár/. Očakávate adekvátnu reakciu. Teraz pristúpi k vám, jemne vás objíme okolo pliec a povie: „Dana, tvoj brilantný rukopis, spôsob, akým ukladáš slovo ku slovu, štylizácia viet, prirovnania, aké nezídu na um ani grafomanovi najväčšieho formátu, ma doháňajú k slzám. Som na teba hrdá a som…“ Už nedomyslíte, čo si o vás žena o hlavu vyššia od kýbľa s falošnou zeleňou v dúhovke očí a so sarkastickým výrazom myslí. Ona vám to totiž povie na plné ústa.
– Si bomba!!! Si taká tučná ako bomba!, zavesí vám jednu sprava, druhú zľava, nezriedenú ani vzduchom, a vy sa klesnete. Nielen na stoličku, ale vaše práve nadobudnuté sebavedomie sa zloží ako domček z kariet. Máte dušu, pokrkvanú ako vreckovku v čase kulminujúcej chrípky a nežiada sa vám už ani jesť. No, to som prehnala. Zdramatizovala. Vaše mozgové závity pracujú na plné obrátky. Premýšľate, či je svet plný faloše alebo len vaša kolegyňa je závistlivejšia ako závisť samotná, a tak udriete na svojho chlapa /boxerské rukavice si odporúčam nasadiť len v prípade potreby tlmenia úderu, a aj to len vtedy, ak nie ste dostatočne verbálne podkutá a uchýlite sa k takej nízkosti, akým je fyzické násilie, hoci aj z bezmocnosti/.
– Miláčik, som ja bomba? – zapichnete do neho neúprosný pohľad. Zjavne ste ho šokovali nečakanou otázkou. Ale aj vy ste ako mechom praštená! On totiž musí vážne premýšľať nad odpoveďou.
– No, Danka, úprimne povedané, Twiggy práve nie si, povie s hlavou sklonenou ku kľúčnej kosti a vy sa v tom okamihu rozhodnete. Nie, vy už nikdy nebudete veriť v boj proti rozširujúcej sa ozónovej diere, ani sa nebudete angažovať v boji za práva menšín /rachitických ženušiek/, vy budete do poslednej kvapky krvi bojovať proti anorexii, bulímii a čo je najdôležitejšie, vy predovšetkým spojíte svoje sily v boji za práva bômb. Vaším heslom sa stane výrok „Aj veľká riť vie očariť!“ A pred bombu, pridáte predponu – sex! A je to!