ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nebude to dobrý rok – počúvam od mnohých, ktorých stretávam v ostatných dňoch. Novoročné vinše sa menia na kliatby, ktoré majú ochraňovať pred dopadmi krízy, vyššími daňami či koncom našej civilizácie. Akoby sme neželali nový rok lepší, ale len aby horšie nebolo.

Ešteže ten koniec sveta sme úspešne prekonali pred niekoľkými dňami. Toľko pesimizmu a nihilizmu by jeden nemusel zvládnuť.

Dnes si pripomíname aj dve desaťročia Slovenskej republiky. Ťažko sa žije dieťaťu, pri ktorého narodení sa o pozície bili sudičky ako korupcia, chamtivosť, zlodejstvo či nenávisť. Ani to neboli ľahké roky, v zátylku sme často cítili dych so zápachom pokazených zubov autoritárskeho režimu približujúceho sa bieloruskému modelu. Vlastizradcom, janičiarom sa stal každý, kto využil svoje ústavné právo mať iný názor. Ale koniec koncov, z ústavy sme si za ten čas neraz urobili trhací kalendár. (Nietzsche sa kdesi zo záhrobia uškŕňa: Ja som vám to vravel, kdeže ideály, vôľa po moci sú tým motorom!)

Takto pred rokom človek počúval zovšadiaľ otázku – Gorilu si čítal? A o pár dní už námestia skandovali, že tento živočíšny druh medzi sebou nechceme. Vzduchom lietali nielen slová o krajšom svete, ale aj vajcia. Kým to druhé mám ja radšej v nedeľnej praženici, debaty o väčšej čistote v politike a spoločnosti by sa nemali roztrieskať dopadom o múry parlamentu ako tie vajcia.

Vlaňajšie voľby dopadli ako dopadli: voliči vytrestali jedných a v tieni Gorily iní dostali pozície omnoho silnejšie než si zaslúžia. Na Vodný vrch sme pustili i zopár polobláznov, ktorých budeme musieť roky prehliadať, aby nám skutočnú podstatu politiky svojim šaškovaním nezakryli.

Bola kríza. Človek nevedel, či euro, ktoré si v jeden deň vyberá z bankomatu, bude tou istou menou aj zajtra ráno. Zo správ, tak ako vždy, znela bolesť a utrpenie, ktoré sa nám možno akurát zdá byť tichšie, keď je trebárs na Blízkom východe.

Precestoval som za minulý rok Slovensko a aj doma som videl mnoho bôľu a chudoby. Ale spoznal som mnoho skvelých ľudí, ktorí mi tento rok urobili krajším. Marek Adamov zo Žiliny, ktorý sa zo synagógy sprznenej architektmi socialistických krajších zajtrajškov snaží urobiť kunsthalle. Majka Šárossyová z Prešova, ktorá obrovskú lásku k svojim dvom ťažko chorým deťom násobí a rozdáva aj ďalším postihnutým malkáčom a ich rodičom. Marcela Václavková Konrádová zo Zvolena, ktorá nepodľahla vlastnej bolesti, ale vytvára vo svojej kaviarni aj s hendikepovaným personálom skvelú atmosféru. Alebo Sergej Kára, Peter Adam a ich partia z OZ Vagus, ktorí sa snažia pomôcť tým, cez ktorých my ostatní pozeráme, akoby neboli.

Keď sa v toto novoročné predpoludnie pozerám dozadu, vidím nedobré roky, no v popredí sú roky dobré. A tie im nedovolia zabrať mi výhľad. Vidím svoju rodinu, priateľov a ďalších skvelých ľudí. Vidím množstvo skvelých projektov.

Bude to dobrý rok – hovorím si o 2013 napriek mnohým veštbám. Bude to tak dobrý rok, akým ho urobíme.