“Chcela by som byť človekom, ktorého sa iní neboja žiadať o pomoc”, hovorí speváčka Katka Koščová
“Chcela by som byť človekom, ktorého sa iní neboja požiadať o pomoc”, hovorí Katka Koščová a na margo toho sa rozhodla zapojiť do e-aukcií. Exkluzívna e-aukcia “Súkromné sprevádzanie v jaskyni Zlá diera pri Prešove speváčkou Katkou Koščovou” je určená pre fanúšikov Katky ale aj milovníkov prírody a jaskyniarstva. Aký je Katkin vzťah k prírode, jaskyniarstvu a prečo práve takýto zážitok sa speváčka rozhodla venovať, sa dočítate na nasledujúcich riadkoch.
Mnohých Vašich fanúšikov ste potešili spoluprácou s českým NEŘEŽom. Kde vznikol nápad vystupovať spoločne?
Ten nápad dostal organizátor jedného folkového festivalu. Ja som bola nadšená, len som nevedela ako to príjmu Neřežáci. Skúsili sme si teda spolu zahrať a zistili sme, že je nám spolu na pódiu veľmi pekne. Sadli sme si aj mimo pódia, tak v tejto zostave hrávame už druhý rok.
Čím je pre Vás spolupráca s NEŘEŽom obohacujúca? Aký pocit vo Vás vyvoláva spievať piesne Zuzany Navarovej?
Priznám sa, že som sa na začiatku obávala toho, ako príjme publikum moju interpretáciu piesní Nerezu. Zuzana bola veľmi výnimočná autorka aj interpretka a ja si jej dielo nesmierne vážim. Zároveň je mi obrovskou cťou spievať pesničky, ktoré kedysi napísali so Zdeňkom Vřeštálom ešte ako Nerez. Okrem toho ma hosťovanie s Neřežom ohromne baví a teší. Mám možnosť spievať pesničky, na ktorých som vyrastala, ktoré ma hudobne formovali, mám možnosť spievať so skvelými hudobníkmi, ktorí robia krásnu muziku v spojení s nádhernými textami. Ich koncerty sú živé, sú hravé, majú dynamiku, gradáciu. Vždy je to pre mňa zážitok a som za to vďačná.
Ako sa Vám spolupracuje s Vašou kapelou? Trávite spolu nacvičovaním veľa času, alebo už ste viac-menej zohraní aj bez intenzívnych skúšok?
Moja kapela je skromnejšia, čo sa počtu muzikantov a decibelov týka. Hráme v zostave – klavír (Dano Špiner), basgitara (Vilo Cicoň) a perkusie (Miro Szirmai). Veľmi často sa ale stáva, že hrávam len s Danom Špinerom. To je pre mňa asi najtypickejšie. Robievame vyslovene komorné koncerty v kluboch, malých divadlách. Často hrávame na autorských čítaniach, v knižniciach a pod. Takto prezentujeme našu autorskú muziku. Skúšky si dávame, ak sme spolu s kapelou dlhšie nehrali. S Danom skúšame málokedy, lebo spolu hrávame dosť často a máme to už tak nejako v krvi. Keďže naša muzika je naozaj dosť komorná, snažím sa vynahrádzať si potrebu rýchlejších pesničiek hosťovaním s Neřežom alebo Prešovským Dixielandom.
Do e-aukcií na portáli ĽudiaĽuďom.sk ste sa rozhodli venovať zaujímavú aukciu – súkromné sprevádzanie v jaskyni Zlá diera v Lipovciach. Čím je táto jaskyňa zaujímavá, aký je Váš vzťah k nej a k jaskyniarstvu ako takému?
Túto jaskyňu sprístupnil môj otec a splnil si tým celoživotný sen. Keď ju otváral, prvé tri roky sme tam brigádovali spolu s mojou sestrou, dokonca občas sprevádzal aj môj muž. Strávila som tam veľa času s mojimi priateľmi, s rodinou a aj napriek tomu, že dnes už jaskyňu (teda, skôr jej okolie) navštevujem len ako turista, je to miesto, ktoré bude pre mňa – práve kvôli všetkému, čo som tam zažila – vždy veľmi dôležité. Zlá diera je zaujímavá tým, že nie je sprístupnená klasickým spôsobom. Je to menšia jaskyňa, ale návštevník má pocit, že sa stáva súčasťou akéhosi speleologického výskumu. Jaskyňa nie je elektrifikovaná. Svieti sa v nej karbidovými lampami. Pred vstupom vám dajú sprievodcovia na hlavy prilby. Odvážnym je dokonca umožnené vyskúšať si plazenie úzkou chodbou… Je to celkom dobrodružstvo. Okrem toho má Zlá diera nádherné okolie – Lačnovský kaňon, skalná vyhliadka, Lačnovské lúky. Výlet sa dá spojiť aj s návštevou Spišského hradu a Levoče, ktoré sú od jaskyne vzdialené len zopár kilometrov.
Znamená to, že máte aj k prírode blízky vzťah? Zostáva Vám čas popri hudbe aj na výlety do prírody?
Od mala som bola vedená k tomu, že príroda je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Dlhé roky som aktívne skautovala. Okrem toho som pomerne vášnivá hubárka – aj keď tohto roku mi to veľmi nevyšlo, keďže máme maličkého synčeka. V každom prípade aj práve kvôli Adamkovi vyhľadávame miesta, kde je veľa zelene, tráva, stromy – to on zbožňuje.
Keďže portál ĽudiaĽuďom.sk je o pomoci, zaujímalo by nás, aký je Váš postoj k pomáhaniu, aká forma pomoci druhým je pre Vás najprirodzenejšia?
Celý život som okolo seba mala ľudí, ktorí sú nesmierne ochotní, nápomocní, obetaví, dobrosrdeční a vôbec majú veľmi pekne usporiadaný rebríček hodnôt. Všetci títo ľudia sú pre mňa vzorom a školou. A ja sa toho musím ešte veľa učiť, ale veľmi dúfam, že dokážem byť nápomocná, ak to niekto potrebuje. Nie som si istá, či toto dokážem objektívne posúdiť, či mám toľko sebareflexie. Chcela by som byť človekom, ktorého sa iní neboja žiadať o pomoc. Chcela by som, aby vedeli, že môžu.
Aké sú Vaše plány na nasledujúce obdobie? Čaká Vás veľa koncertov alebo plánujete oddychovať?
Máme pred sebou československé turné s Neřežom, ktoré bude v októbri, okrem toho nás čakajú vianočné koncerty, kde predstavíme naše posledné CD Štedrý večer. Okrem toho na jeseň vychádza krásny dvojalbum Michala Horáčka a jeho hostí – Český kalendář, kde sme spolu s Danom Špinerom zhudobnili dve balady, ktoré by mali byť jeho súčasťou. Prijala som aj ponuku Divadla Jonáša Záborského hosťovať v muzikáli Sherlock Holmes. Ale úplne najdôležitejšie plány okrem tohto občasného odskakovania, sú prebaľovať Adamka, krmiť Adamka, hrať sa s Adamkom, kočíkovať Adamka, učiť Adamka robiť ťap ťap, pápá, hovoriť mama, tata, baba… Najdôležitejší plán je prosto byť s mojim synom a s jeho otcom :-).