Chýba deťom predstavivosť?
Úprimne – koľkí z vás ste si porovnávali vaše detstvo s detstvom vašich detí? Ako ste ho trávili vy a ako ho trávia dnes vaše deti?
Pár desiatok rokov dozadu bolo vyhľadávanie informácií pracnejšie. Museli sme hľadať v knižniciach, prepisovať údaje ručne a ak sme chceli niečo zistiť telefonicky, platili sme za minútu hovoru asi 10x viac ako dnes.
Poučné videá sme sledovali na VHS kazetách (poznámka pre čitateľa narodeného v 21.storočí: VHS= predchodca DVD a Bluray diskov). Postupom času ľudia prišli na rôzne zlepšováky pomocou ktorých si ušetrili čas a námahu. Lenže… Lenže vďaka tomuto technologickému pokroku máme hneď všetko.
Nevravím, že to je zlé a že sám nevyužívam nové metódy a technológie vďaka ktorým sa viem dostať rýchlejšie k informáciám. Nevýhodou však je, že sa už nemusíme až tak snažiť ako kedysi. A tým lenivieme.
Od škôlky až po dnes
V škôlke sme nemali žiadne maľovanky. Keď sme sa chceli prejaviť, mali sme kancelárske papiere, na ktoré sme mohli kresliť na tému, ktorú nám pani vychovávateľky zadali.
Kresby boli síce veľakrát kostrbaté a ťažko identifikovateľné, ale boli z našej hlavy a hlavne boli zo srdca. V škôlke som sa naučil rozvíjať fantáziu a premietnuť ju z mojej hlavy na papier.
Na základnej škole
Neskôr, keď som na základnej škole nevedel pochopiť zadanie geometrickej úlohy, tak mi môj učiteľ povedal:
„No tak si to pekne nakresli… Poďme!“ A ja som kreslil. Snažil som sa v určitej mierke nakresliť to, čo som mal zadané v príklade. Vďaka čomu som získal skvelý odhad čo sa týka určovania vzdialeností.
Na strednej škole
Na hodinách technického kreslenia výkresov používal výhradne výkresy a ceruzky. Žiadne kreslenie na počítači. Iba výkresy a ceruzky.
No a mňa išlo vždy róóózdrapiť od jedu, keď sa mi niečo na výkrese nepodarilo a ja som musel danú súčiastku prekresliť, pretože čiary boli tak tenké a tak blízko pri sebe, žeby sa to nedalo vygumovať.
Keď bola súčiastka hotová, mali sme ju nakresliť v reze a premietnuť ju do nárysu, bokorysu a pôdorysu. Vďaka čomu som získal predstavivosť. Vedel som si perfektne predstaviť ako vyzerajú predmety spredu, z boku a z vrchu bez toho, aby som mal ten predmet v ruke.
Možno povolanie profesionálneho maliara pre vás nie je to pravé orechové. Možno mnohí z vás nebudete musieť pracovať v programoch, kde je potrebné niečo kresliť. A možno nikdy nebudete potrebovať vedieť asi ako ďaleko a ako vysoko je prekážka, ktorú budete musieť zdolať.
Tak potom načo by vám bola taká zručnosť ako je kreslenie?
Odpoveď je jednoduchá: Na vizualizáciu svojich snov.
Mnoho ľudí má sny, ktoré si dennodenne radi predstavujú. Premietajú si ich pred očami ako na filmovom plátne. Niekedy si stačí tieto sny jednoducho vytlačiť ako obrázok z internetu, ale veľakrát to nejde. Pretože naše sny a naše predstavy sú také, aké ešte nikto nikdy nevidel.
Možno máte podnikateľský plán na perfektný biznis. Chcete vytvoriť produkt, ktorý ešte na trhu nie je alebo len vylepšiť ten, ktorý už na trhu je. Alebo ak máte v hlave premyslenú perfektnú službu pre ľudí, budete si potrebovať načrtnúť minimálne web stránku, jej rozloženie a schému čo má kto a kedy spraviť. Dá sa to aj bez toho.
Ale ak už máte niečo pred sebou, ak už ste to dostali z hlavy na papier, vaša motivácia rastie a vy sa viete omnoho ľahšie zamerať na dosiahnutie vášho cieľa. A viete ako premeníte váš sen na cieľ? Priradíte mu dátum. Ak už budete mať dátum, potrebujete len sériu správnych krokov a vlastnú sebadisciplínu aby ste dosiahli čo chcete…
A takisto je to aj s deťmi. Deti majú tiež svoje sny a predstavy. Preto by sme ich mali podporovať vo vzdelávaní a kreativite. Nechajte ich kresliť, vymaľovávať, napĺňať ich svet farbami. Učme ich chápať súvislosti a vizualizovať. Ako dobrá pomôcka slúžia napríklad motivačné rozprávky z projektu Nakresli si príbeh.
V týchto príbehoch je hlavnou postavou zvieratko a príbeh je postavený na základe citátu, ktorý je na začiatku deja. Príbehy sú poučné, výchovného charakteru a navyše je pod príbehom priestor, do ktorého má dieťa nakresliť to, čo si z príbehu zapamätalo alebo čo sa mu páčilo.
Tým sa podporuje jeho chápanie príbehu, tvorivosť a kreativita. Príbeh dostáva svoju grafiku a nadobúda jedinečnosť. Garantujem vám, že nikto na svete nenakreslí rovnaký obrázok k tomu istému príbehu. Pretože každý z nás je jedinečný. Tak ako kresby v týchto príbehoch.
A že bude mať pes dva chvosty? Nech má. Nikdy neviete čo bude v budúcnosti. O pár rokov, keď deti siahnu po tomto príbehu, pousmejú sa nad tým, ako kreslili, a pochopia citát bez toho, aby si museli znova prečítať príbeh.
Podporme ich preto v tvorivosti, rozvíjajme ich chápavosť a nechajme ich snívať bláznivé sny… Pretože v našej hlave, nie je nič nemožné.