Čítať, ba ani vedieť čítať nie je samozrejmosť
Konečne! – vydýchol som si po príchode sviatkov, uvelebil sa v kresle a siahol po neustále rastúcom stĺpe kníh označených pomyselnou vinetou “keď bude viac času”.
Otváram Psie dni Dušana Mitanu v minuloročnej reedícii s aj na dotyk príjemnou obálkou. Vonku sneží – presný opak psích dní, kanikul. Skôr naopak počasie pod psa.
Prečítam sotva prvých pár strán a zamyslene odkladám knihu bokom. Práve som si prečítal, že v kuchyni vládla horúčosť. Steny boli pofľakované. A že zmraštenie bolo bridivé.
Zvláštne slová. Uvažujem, či som ich už počul. Pre istotu si v slovníku preverím, že steny skutočne možno pofľakať, že horúčnosti v letnej kuchyni nezabrániš a že zmraštiť, zmŕštiť a zvraštiť znamená to isté.
Za pár dní od spustenia projektu Knihy pre deti na Luníku IX som si vypočul rôzne reakcie. Dvaja priatelia mi napísali, že so svojimi potomkami prezrú ich poličky a pár kusov detskej literatúry na košické sídlisko zašlú (Ema, Plepo, vďaka!). Iní sa uškrnuli, poznamenali čosi o novom druhu kuriva.
Luník IX je svet, v ktorom knihy sotva nájdete. Veď tam niet ani iných potrebných vecí. Deti ani na druhom stupni často nevedia poriadne čítať, nerozumejú textu a ani slovenčine. Možno ani nevedia, na čo by im to bolo dobré. Azda ani nikdy nikoho čítať nevideli.
Zopár z nich chodí do saleziánskeho centra a občas si nejakú knihu požičajú. Vrátia ju. Obchytanú, olistovanú, proste použitú, no vrátia a vezmú si zas inú. Ale veď kniha nie je exponát, knižnica nie je múzeum.
Literatúry, ktorá by ich mohla zaujať, je v centre málo. Ktosi im daroval Timravu, Jesenského, ale uznajte, ktoré dieťa dnes dobrovoľne otvorí Ťapákovcov. Zišlo by sa čosi jednoduchšie, s obrázkami. Kde je tých neznámych slov predsa len menej. A také knihy dnes hľadáme.
Z Mitanovej poviedky som sa naučil tieto dni pár nových slov. A to slovenčinu ovládam, písaním som sa dokonca roky živil. Koľko slov by v tej knihe bolo nových pre niekoho, kto našu reč tak dobre nepozná?
Dnes sa už ľudí nepýtame, či vedia písať a čítať. Škoda. Nie je to samozrejmosť, mať doma knihu tiež nie.
P. S.: Ak ste sa rozhodli podporiť projekt Knihy pre deti na Luníku IX, detskú literatúru môžete priniesť na ktorúkoľvek z pobočiek Knižnice pre mládež mesta Košice, do kaviarne a chránenej dielne Prístav v banskobystrickom Priori, do Centra pre filantropiu na Kozej 11 v Bratislave alebo do sídla 4people na Borskú 6 v bratislavskej Karlovej Vsi.
Roland Kyška podporuje výzvy
Knihy pre deti z Luníka IX
Deti na Luníku IX vyrastajú bez kníh, majú problémy s čítaním a so slovenčinou samotnou. Knihovníčky z Knižnice pre mládež mesta Košice počas víkendov sa začali týmto deťom venovať. Našim cieľom je doplniť tamojšiu knižnicu o chýbajúce detské knihy.