ĽudiaĽuďom.sk Blog

Dnes som mala akýsi divný deň.
Keďže deti mali dnes polročné prázdniny, rozhodla som sa ich využiť na vybavovačky.
Naplánovala som si, že pôjdem s vnučkou na chirurgiu dať potvrdiť trvalé následky po úraze. No mala som smolu. Nedopatrením som si z internetu stiahla neúplné tlačivo. No aj doktori majú pochopenie. Vnučku vyšetril, spravil si zápis na čistý papier s tým, že s tlačivami už nemusím s Emkou ísť, podklady má. Bola som mu vďačná. A mala som dobrý pocit.
A tak som sa vybrala na políciu so zámerom deťom vybaviť nové pasy, pretože staré majú prepadnuté. Doklady ako rodné listy a rozsudky o zverení som nebrala v domnienke, že v čase počítačov všetky údaje na polícii majú. Omyl.
Konečne sme prišli na rad. Vchádzala som s dvomi deťmi a úradníčka ma upozornila, že „po jednom“.
„Ale ja idem vybavovať pasy obidvom deťom“.
„A vy ste im kto?“
„Ja som ich babka a deti mám v náhradnej starostlivosti“.
„A máte rozsudok?“
„Ja som im vybavovala aj terajšie pasy, mali by ste to tu mať.“
„Vydržte, pozriem.“
„Ale ja tu Váš rozsudok o zverení nemám. Iba rodné listy detí. A mená rodičov. Bez toho rozsudku Vám pasy nevybavím.“
A tak som sa vrátila pre rozsudok. Asi po hodine sme pokračovali vo vybavovaní.
„Pre istotu som priniesla aj rodné listy…“
„Tie nepotrebujem, tie mám.“
„A vy ste deťom čo?“
„Akože čo. Som ich babka a mám ich zverené do NOS.“
„Rozumiem, ale či ste ich opatrovník, alebo zákonný zástupca.“
„Myslím, že zákonný zástupca.“
„Podľa všetkého Vy im asi nemôžte ani vybaviť pasy. Vy máte v rozsudku napísané, že môžte za ne rozhodovať iba v bežných veciach.“
„A čo sú bežné veci?“
„A tie predošlé pasy ste im vybavovala Vy?“
„Áno, aj som podpisovala, musíte to tam niekde mať.“
Pozrela opäť do počítača a konštatovala:
„Aha, áno, ste tu uvedená ako zákonný zástupca, ale popravde by ste mala byť ako opatrovník.“
Pomyslela som si, že mne je jedno, ako ma tam majú uvedenú, len nech mi vybavia tie pasy. Ak nie, to nesmú nikam vycestovať? Veď i do ČR musia mať pasy…
Uľavilo sa mi, vybavila som.

No prišiel ďalší gól.
Volala mi pani z PSS, kde som pred asi 10 dňami bola zrušiť deťom sporenie z dôvodu, že už nie je štátna prémia 40, 30 a dokonca ani 20%, ale 5. Čo je to 5% pri mesačnom vklade 10€? Všetko zhltne poplatok za vedenie účtu. Stavebné sporenie som deťom zakladala ja, preto som neočakávala žiadne komplikácie. No a práve dnes, keď som bola znechutená z priebehu vybavovania na pasovom, mi táto, ináč veľmi milá a príjemná pani, zavolala, že nastal problém so zrušením stavebného sporenia.
Podľa rozsudku nemám oprávnenie na spravovanie majetku detí.
„Pani, ale to sporenie som deťom zakladala ja…“
„Ja Vám rozumiem, ale vrátila mi to referentka z Bratislavy…“
„To je zaujímavé, keď som im sporenie zakladala, to nikomu nevadilo…“
Znova sa mi ospravedlnila a mňa trochu mrzelo, že je v tom nevinne. Viem podľa seba, že vždy si všetko „odnesie“ osoba, ktorá je v priamom kontakte so zákazníkom. Bola som nahnevaná. Predsa – v jeden deň ma takto vytočia druhý raz…
Pani mi povedala, že ma chápe. A že sa ešte raz pokúsi spojiť s tou referentkou a ešte dnes mi zavolá. Aj zavolala. Že tú referentku sa jej už nepodarilo zastihnúť. Ale že v pondelok bude pokračovať. Ja som sa jej ospravedlnila, že možno som sa voči nej správala nevhodne. A že som nebola nahnevaná konkrétne na ňu, ale na systém.

A tak som sa pokúsila na internete zistiť, aký je rozdiel medzi „opatrovníkom“ a „zákonným zástupcom“, prípadne čo je starý rodič voči vnúčatám, ktoré má zverené do NOS.
A nie som o nič múdrejšia. Podľa článkov, ktoré som čítala, opatrovník je osoba z vymedzenými právomocami pre ten – ktorý prípad. A opatrovníka stanovuje súd pre ten – ktorý konkrétny prípad.
Nebudem tu kopírovať jednotlivé ustanovenia, aby som náhodou niečo neporušila.   Podľa toho nie som ani opatrovník, ani poručník.

A zo Zákona č. 36/2005Z.z., hlava 3, paragraf 45 bod 5 sa na správu majetku detí v náhradnej starostlivosti primerane použije ustanovenie paragrafu 32 a 33. Tam je o.i.písané, že:

v Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

-výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

-k vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

Viem, že úradníci nemôžu v takýchto prípadoch bežne študovať všetky predpisy, ale ani nemajú asi právo rozhodovať, čo je bežná vec.

A ak nie sú si istí, môžu do zákonov nakuknúť. Alebo by bolo rozumnejšie hneď v rozsudku písať, čo môžem a čo nie. Alebo čo vlastne som voči svojim deťom. Náhradný rodič, osvojiteľ, pestún, ani poručník nie som.

Pred pár rokmi s našou rodinou natáčala televízia jednu reláciu. Neuznali môj podpis ako podpis zákonného zástupcu detí, pretože v mene detí môžem robiť iba bežné úkony. Aké sú to bežné úkony?

Musela som tlačivo poslať dcére do Švajčiarska na podpis. A keby sa zdržiavala na neznámom mieste? Čo by som mohla v mene detí robiť?

V mene detí som uzavrela cestovné poistenie detí do zahraničia, dokonca aj po úraze som z toho poistenia čerpala finančné prostriedky. Nebol problém.

Čerpala som aj prostriedky z úrazového poistenia detí, ktoré síce založila dcéra, ale platím ja.

A dokonca som bola aj oprávnená deťom na súde zmeniť mená a priezviská. Zaujímavé. Že by zmena mena a priezviska bola „bežná vec“ a vybavenie Pasov a zrušenie sporenia nie?

Ale asi preto je paragraf taký skrútený aký je.