Čokoľvek s dobrým úmyslom
Každý deň nám v hlave hučia otázky, čo je dobré, správne, spoločensky vhodné, potrebné, vítané, vykonať, aby sme ostatných uspokojili, pomohli. Chceme byť len lepšími, zaujímavejšími, užitočnejšími, veselšími, alebo si skrášliť deň?
Okolo seba máme množstvo podnetov, na ktoré reagujeme. S akým úmyslom, to je už odlišné. Každý sme iný, aj preto máme rozdielne motivácie na činy.
Väčšina tých dobrých skutkov, ktoré robíme.. Aký ma motív?
Najúprimnejším motívom a príkladom sú pre mňa deti. Tie stvorenia, ktoré sa na teba vedia denne stokrát usmiať, urobiť akúkoľvek habaďúru, potešiť ťa, objať ťa, prísť za tebou a povedať ti „ľúbim ťa“ bez postranných úmyslov.
Ich motív najmä v útlom veku, keď sa veľa vecí učia robiť, je úprimný, láskavý a myslený dobre. Skúšajú robiť veci, ako vedia, napriek tomu, že im to nejde úplne stopercentne. Chcú pomôcť, lebo im to príde ako dobrý nápad, aj keď je výsledkom prekvapenie. Deti nás o tom svojom čistom úmysle presviedčajú každý deň. Keď ti chcú podať pohár vody, umyť riady, upratať, dať veci do práčky.
Toto sa týka hlavne drobcov do troch rokov, ktorí sú tým najmilším príkladom, ako vykonávať veľa vecí s radosťou, užívať si život plnými dúškami, pozerať sa naokolo a skúšať všetko v okolí. Chodia po svete s otvorenými očami, zvedavým elánom a bez strachu, že urobia niečo zle. Idú do vecí naplno, bez ostychu, s dobrým úmyslom.
Buďme takí aj my dospeláci, nebojme sa ukázať, že nám na niekom záleží, investujme do vzťahov, čo máme, záujem, všímajme si okolie, ak niekto potrebuje pomoc, úsmev, pohladenie. Skúšajme robiť veci, aj keď sa bojíme. Najmä pre tých najbližších, na ktorých nám najviac záleží. Buďme tu pre ľudí. Buďme deti činu a robme veci srdcom.