Desiatová lekcia
Zazvonilo a všetci sme si z tašiek začali vybaľovať, čo nám mamy zabalili. Niektorí sme si k tomu vystáli rad pred okienkom v jedálni. Dostali sme studené pollitrové mlieko so slamkou, prevaľujúce sa v bielom obale so svetlomodrými písmenkami. Z útrob rovnakých aktoviek plných omrviniek sme vyťahovali rovnako vyzerajúce guče. Zlepené krajce chleba obalené len v servítkach, ktoré sa mazľavo lepili k okrajom. Z nich vytŕčali kusy salámy alebo maminej nátierky. Niektorí ich mali obalené v pevných plastových vreckách, vypláchnutých obaloch od mlieka alebo mrazeného kuraťa s drobami. Sedeli sme v laviciach a s plnými ústami preberali učiteľky a kamarátov. Občas sme nedojedli. Zvyšok hmoty zabalili späť do servítky a švihli medzi zošity a knihy. Au, pomyslela som si často potom doma, keď som zlepenú hmotu oškrabávala z ostrých chrbtov kníh. Ešteže tie zošity bývali zabalené… Niektoré knihy mali koncom roka pri bližšom nádychu jemnú plesňovú vôňu.
Nie všetky desiate mi chutili. Bála som sa ich zvyšky hádzať do koša, aby ich mamka nenašla. A detský strach je vynaliezavý – a aj krátkozraký a hlúpy. V detskej som našla úkryt, za knihovničkou situovanou hneď pri dverách. Medzi jej zadnou stenou a stenou izby bola asi trojcentimetrová fuga. Presne na jeden zlepený krajec. Keď ich tam skončilo už dobrých pár, začala mama po izbe vetriť. Pár týždňov staré nátierky medzi chlebmi majú špecifický pach. Keď nakoniec mama našla zdroj smradu a skrinku odtiahla, neverila. Chvalabohu, ako lekárka už videla kadečo. Bez slova nahádzala zvyšky svojho kuchárskeho umenia do koša, strhla nazelenalú tapetu a dôrazne ma varovala pred pokračovaním.
Dnes som znovu balila desiate svojim deťom. Vložila ich od krásnych pevných obalov s autíčkami a princeznami, do zvláštnych vreciek na aktovke a do ďalších pribalila čaj v pekných fľašiach. Príjemný pokrok. Kto ich vymyslel musel v škole desiatovať v rovnakom čase ako ja. Zrejme mu maslo medzi stránkami a zápach salámy vo väzbe učebníc dôkladne utkveli v pamäti. Vďaka škatuľkám! Už žiadna pleseň na knihách a žiadne odrobinky medzi zošitmi, verím. A k tomu ešte pridám konzultácie o obsahu. Aby som ušetrila skrine aj steny. Múdry sa učí na chybách iných, hlupák na vlastných. Aj roky po skončení školy…
Marie Stracenská podporuje výzvy
Detský hospic SVETIELKO POMOCI
Chceli by sme vyriešiť absenciu detského hospicu v Košickom a Prešovskom kraji. Radi by sme začali s prevádzkou prvého detského mobilného hospicu v uvedených regiónoch, pretože potreba hospicu je vysoká aj vzhľadom k tomu, že chorých detí na detskej onkológii v Košiciach stále pribúda. Tento rok boli vysoko prekročené doterajšie štatistiky novo ochorených detí na oddelení. Veľa detí bojuje s chorobou druhý alebo tretí raz, a každý ďalší návrat choroby znamená menšiu šancu vyliečiť sa. Tu je už potom potrebný hospic / hospicové služby, aby deti, ktoré boj nevyhrali, mohli dôstojne odísť v kruhu svojej rodiny v domácom prostredí.