Dva hrášky
Budú dve! Pamätám si, aký šok to pre mňa bol, keď mi to lekár po prvý raz povedal. Z ambulancie s ultrazvkom som kráčala ako námesačná. Na chodbe som sa zložila, vzala telefón a v slzách volala manželovi. „Stalo sa niečo?“, zareagoval zľaknuto. „Nič. Len, tie bábätká sú tam dve,“ vzlykala som premožená emóciami a radosťou. Dve naraz… Tak som to vždy chcela!
Budú dve – povedali len o pár mesiacov neskôr v tej istej nemocnici aj inej mame. A spresnili, dvaja. Aj ona to musela predýchať. Aj na jedno dieťa chvíľu prehovárala manžela, ktorý chcel ešte cestovať a žiť za hranicami. Ale každé bábo je radosť, veľmi skoro začali spoločne vymýšľať mená. Po pár mesiacoch sa však veci začali komplikovať. Lekári zistili, že jeden chlapček a vyvíja na úkor druhého. A aby tomu zamedzili, ich mamu nechali deti v 27. týždni porodiť.
Pamätám si svoju prvú noc s deťmi. Bola som slabá, unavená, bezradná, nešikovná. Moji malí mali deň a pol. Mama Maxa a Alexka si na svoju prvú noc s oboma chlapcami musela počkať štyri mesiace. Jedného prepustili z nemocnice o dvoch, druhého oveľa neskôr. Max mal telesný postih. Alex už mal okrem telesného postihnutia a DMO aj hydrocefalus a ťažko poškodený zrak aj sluch. „Dali nám do rúk batôžtek a povedali – želáme vám veľa šťastia,“ spomína ich mama dnes.
Od začiatku bolo jasné, že každý z chlapcov bude iný. Čím sú starší, tým je to zjavnejšie. Max chodí do školy, hoci napadá na nožičku a má hendikep na pravej ruke športuje, hrá na klavír, spieva. Alex strávi veľkú časť dňa na vozíčku. Nerozpráva, je mixovanú stravu. Ale je. Reaguje na hudbu a vie svojej mame naznačiť, keď sa mu niečo páči alebo mu nie je po chuti. Už je to skoro sedem rokov. A mama tuší, že Alex z bábätovských nárokov asi nikdy nevyrastie. Kedysi chcela navrhovať módu a interiérový dizajn. Dnes najmä radí iným mamám s predčasne narodenými deťmi a zariaďuje pre nich centrum Malíček, kde by našli pomoc, rehabilitácie a špeciálne terapie a pomôcky za rozumné ceny. Vyšliapava cestu pre iných rodičov.
Ako dva hrášky v jednom lusku… Alex a Max tak na prvý pohľad vyzerajú. No nemôžu byť viac rozdielni. Pre svoju mamu sú však rovnako dôležití. Obom dáva všetku svoju lásku a pozornosť, každému spôsobom, ktorý potrebuje. Má môj obrovský obdiv. Prečo, pýta sa občas strašne unavená. Prečo, pýtala som sa aj ja, keď som padala uťahaná večným pokrývaním potrieb niektorého z mojich malých. Pretože Pánboh nakladá tam kde vie, že môže, lebo to tí ľudia zvládnu – povedala mi raz priateľka. Ak je to tak, v prípade energickej a optimistickej mamy Maxa a Alexa sa trafil…