ĽudiaĽuďom.sk Blog

     Polícia prišla do desiatich minút po tom, ako Peter Pavol nahlásil to, čo sa stalo v jeho dome. V dome manželov Pavlových.

• Zlodej si myslel, že v dome nikto nie je. S manželkou Annou chodíme na víkend na chalupu. Alebo k jej rodičom, – Peter Pavol sa triasol na celom tele.

Na čelo mu vystúpili obrovské kropaje potu. Utieral si ich otvorenou dlaňou, no ony, akoby sa nechceli vzdať. Znovu a znovu mu vyrážali na hladké temeno a na čelo.

• Kde je vaša manželka? – spýtal sa vyšetrovateľ a letmo pozrel na nástenné hodiny, na ktorých boli tri hodiny po polnoci.
• Je na stretnutí… pomaturitnom. V Žiline. Preto sme tento víkend nikam nešli. Počítam s tým, že zlodej si nás vytipoval. Vedel, že pravidelne, víkend, čo víkend, opúšťame náš dom, – vyšetrovateľ, ktorý mohol byť otcom tridsaťsedemročného Petra, uprel spýtavý pohľad na muža.

Niečo mu našepkávalo, že pán Pavol niečo ukrýva. Nepozerá sa mu do očí a je veľmi nervózny. Je pravdou, že objaviť uprostred noci zlodeja v dome, na nálade nepridá. Ak je psychicky labilný, o chvíľu sa zloží.

• Poznáte toho muža? – vyšetrovateľ nahlas prehltol.

Hlavou ukázal na mŕtveho muža, ktorý ležal pod schodmi s naširoko rozhodenými rukami, akoby chcel čosi, čo mu uniklo, objať. Hlavu mal položenú na ľavom pleci a oči pozerali do stropu. Fotograf ho zaberal z každého uhla.

• Najprv som si neuvedomil, kto to je. Až keď sme stáli zoči-voči, uvedomil som si, že to nemusí byť len zlodej… ale, že sa dozvedel, že budem v dome sám a pomstí sa mi.
• Tak, kto je ten muž? – vyšetrovateľ pohodil hlavou k nebohému.
• Je to môj bývalý zamestnanec. Igor Neškor. Viete, ja mám svoju firmu a prijal som ho na odporúčanie jeho otca, ktorý sa priatelil s mojím otcom. Vedel som, že dlho u nás nezotrvá. Nedalo sa na neho spoľahnúť…
• Tak ste ho po čase prepustili, – dokončil za Petra Pavla kriminalista.
• .. presne ako hovoríte, – Pavlovi klesla hlava na hruď. Akoby sa unavil a chcel si pospať, – nie raz som už zažil vyhrážky od ľudí, s ktorými som sa musel rozlúčiť… ale Igor Neškor bol jediný, kto bol schopný ich aj splniť.
• Takže nám chcete povedať, – vyšetrovateľ si prehodil nohu cez nohu a uprel pohľad na kolegu, ktorý postával obďaleč a celý rozhovor sledoval, – že obeť sa snažila pomstiť sa vám.
• Nič nezvyčajné. Ako hovorím, možno prišiel len lúpiť, to už sa nedozviem, možno ma chcel len okradnúť, ale zvrtlo sa to. Prekvapil ma, ale viete, ja som kedysi trénoval bojové umenie… dnes už na to nemám čas.
• Použili ste nedovolené hmaty.
• Bolo to v sebaobrane. Začul som šramot na chodbe… vyšiel som von zo spálne… nemohol som dlho zaspať. Určite viete, že podnikatelia majú ľahký spánok, ak vôbec… hlavou sa mi hnalo množstvo myšlienok, keď som si uvedomil, že niekto chodí po dome. Opatrne som otvoril dvere a keď som zbadal v tej tme cudzieho muža, netušiac, že je to môj bývalý zamestnanec, vrhol som sa na neho… stál mi chrbtom. Zrazil som ho na zem a začali sme sa ruvať. Ale ako som už povedal… nie som žiadna slamka a viem sa obrániť. A obrániť náš dom.
• Bili ste sa na poschodí domu … a on spadol zo schodov… zlomil si väz, ak sa nemýlim.

Vyšetrovateľ sa pohľadom uistil u súdneho znalca, ktorého k prípadu ihneď privolali.

• Tak je. Ani neviem ako sme sa presunuli ku schodom… letel som za ním. Stihol ma strhnúť so sebou, ale doudieral som si akurát kolená… a trochu lakte.
• Pán Pavol, nikam sa nevzďaľujte. Ešte si vás predvoláme k nám na policajnú stanicu.
• Pochopiteľne. A pochopiteľné, dúfam, aj pre vás je, že ten muž ma chcel ak nie okradnúť, zabiť. Napadol ma on, nie ja jeho.

Vyšetrovateľ nič nepovedal. Keď odviezli Igor Neškora na patológiu, Peter Pavol si vydýchol. Ak to všetko pôjde ako doteraz, je z toho vonku. Jednou ranou zabije dve muchy. Ale keď ešte v ten istý deň, ale až podvečer, vyšetrovatelia navštívili jeho dom a doma bola už aj jeho manželka Anna Pavlová, všetko sa zvrtlo. Anna sa psychicky zrútila. Usedavo plakala.

• Neboj sa, miláčik, už je to za nami. Nič sa mi nestalo. Som v poriadku. Ak máš mať z toho všetkého traumu, ak by ti nerobilo dobre zostať bývať v dome, kde sa tragédia odohrala, presťahujeme sa. Dom predáme a nájdeme si iný, – Peter Pavol chytil ženu za ruku a nežne jej pobozkal prsty, – teraz, keď si tehotná, nesmieš sa rozrušovať.

Anna Pavlová otvorila ústa od prekvapenia. Jej pohľad neušiel vyšetrovateľovi.

• Pán Pavol, necháte nás, prosím, s vašou pani osamote?

Peter Pavol vyšiel na horné poschodie priestranného domu, ale dvere izby za sebou nezavrel. Vyšetrovateľ si posunul stoličku k Anne a donútil ju, aby sa mu pozerala do očí.

• Nepovedali ste vášmu manželovi, že čakáte dieťa.

Anna chvíľu váhala, no o pár okamihov prudko pokrútila hlavou. Vyšetrovateľ pokračoval.

• Nepovedali ste mu to preto, lebo on nie je otcom vášho dieťa. Je tak?

Anna sa ani nesnažila klamať. Sklonila hlavu.

• Je Igorovo.

Vyšetrovateľ sa napriamil a zovrel pery.

• Váš manžel sa dozvedel, že udržiavate milenecký vzťah s Igorom Neškorom a prepustil ho.
• Máte pravdu. Keď na to prišiel, zmlátil ma. Musela som mu prisahať, že to s ním skončím. Ale ja som to nedokázala. Igora Neškora milujem… milovala som ho, – Anna sa rozplakala, – a som si istá, že môj muž… ho do nášho domu sám zavolal. Aby… aby … ja neviem, či mal v úmysle ho zabiť, alebo sa pohádali… ale Igor určite nešiel k nám kradnúť…
• Pani Pavlová, váš manžel nás zavolal až hodinu a pol po tom, ako bol Igor Neškor mŕtvy… zdá sa, že váš dom ani nebol miestom činu.

Anna Pavlová neveriacky krútila hlavou.

• Dúfam, že za to zhorí v pekle, – povedala, keď vztýčila hlavu na tenkom krku a schytila sa za brucho, – aj tak sa mu nepodarilo, v čo dúfal… že ho prestanem poslúchať… a že v mojom živote bude niekto iný dôležitejší ako on. Môj syn.

Vyšetrovateľ mal chuť pohladiť ženu po vlasoch, no cítil, že by sa to v tejto chvíli a vzhľadom na situáciu, absolútne nehodilo.