ĽudiaĽuďom.sk Blog

Keď pred rokom zabil útočník v Tunisku na pláži 39 ľudí, zamrazilo ma viac ako inokedy. Pri pohľade na fotografie z masakry som si uvedomil, že o dva roky skôr som prežil dovolenku v rovnakom letovisku v Port El Kantaoui. Náš hotel bol takmer hneď vedľa.

Stačilo pár mesiacov a pár metrov a možno by som ranu z kališnikova schytal ja, alebo, ešte horšie, niekto z mojej rodiny. Ani promenáda v Nice, parížska kaviareň či londýnske metro nie sú pre nás nedostihnuteľnými hviezdami v iných galaxiách. Sú to miesta, kde sa mnoho Slovákov pohybuje, či už na dovolenke alebo na ceste z práce domov.

Terorizmus v rôznych podobách bol stáročia. Aj moja generácia si pamätá napríklad útoky IRA. Keď som sa prechádzal pred rokmi po Belfaste rozdelenom múrom oddeľujúcom katolíkov od protestantov, prišlo mi to ako z iného storočia.

To, čo ale zažívame dnes, má iné, globálne rozmery a to aj vďaka mediálnej dobe, online spravodajstvu, ktoré tečie cez mobilné telefóny až do našich vreciek a našej závislosti na sociálnych sieťach. Koľkí z nás sa ráno prebudili a skôr než siahli po zubnej kefke, zistili z displeja svojho smartfónu, že v Nice prišlo nezmyselne o život 84 nevinných ľudí. A koľkí si okamžite prečítali a ďalej šírili reakcie a múdra, ktoré povypadávali z facebookových prezdieľaných statusov priateľov, známych i neznámych. S tým samozrejme teroristi rátajú. V tomto sme ich spolupáchateľmi.

Jeden z prvých statusov, ktorý som si prečítal ja, jednoznačne hovoril o tom, že za všetko môže EÚ, aký škodlivý a nebezpečný je voľný pohyb osôb. Rýchly súd. Rýchle súdy však často nemusia byť presné a stínajú nesprávne hlavy.

Podľa zatiaľ dostupných informácií bol terorista miestny, žil priamo v Nice. Ale čo tam potom, určite za to môže Brusel! Je omnoho ľahšie prísť s rýchlym súdom, ako riešiť otázku zlyhania štátu pri integrácii menšín, vrátane druhej či tretej generácie prisťahovalcov, ktorí už vlastne ani prisťahovalcami nie sú. Pozrieť sa na problém v širšom kontexte. Celkom dobrý článok na túto tému nájdete napríklad tu.

Všetci máme strach, o seba či svojich blízkych, priateľov i cudzích, s ktorými zdieľame tento svet. Ak sa ale tento strach začne snúbiť s hlúposťou, z ich obcovania môže vzniknúť len jediné – nenávisť.

Európska únia nie je odpoveď na všetky otázky, občas je dokonca nie veľmi šťastnou odpoveďou. EÚ však vznikla ako projekt, ktorý mal a má zabezpečiť mier na starom kontinente. Preto sme ostatné desaťročia prežili bez nezmyselných vojen, aké poznačili nielen prvú polovicu minulého storočia. Vznikla aj ako projekt spolupráce.

A ak dnes niekto útočí na projekt spolupráce, ktorý má držať Európu zjednotenú, na mieste je otázka Cui bono? V čí prospech? Nebude rozdrobená Európa omnoho zraniteľnejšia. Nie je na mieste skôr väčší tlak na užšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti, v boji proti terorizmu alebo aj novým hrozbám, napríklad v kyberpriestore? Témy, ktorým sa venoval napríklad aj nedávny varšavský summit NATO?

Jedno, čo môžeme my všetci urobiť po otrasných činoch, akými útok v Nice bol, je zapnúť hlavu. Nezoznamovať náš strach s hlúposťou, alebo hoc len horlivosťou a nedbanlivosťou. Preveriť si aspoň základné fakty a zamyslieť sa nad nimi, než stlačíme „like“ alebo „share“. Inak sa stávame pokračovateľmi v tom čase už zvyčajne mŕtvych teroristov, ktorí kdesi márne čakajú na svoj dav panien pri bráne nebeskej. Dokonávame ich dielo, keď šírime nenávisť ďalej. Naša odpoveď by mala byť radikálne iná.