ĽudiaĽuďom.sk Blog

Chcela by som napísať možno podobne ako pani Emília blog o tom ako je to v školách. Keďže okrem Alžbetky mám aj 10 ročného synčeka Lukáška, zažili sme si to v škole za tri roky už dosť veľa. Deti by mali byť nevinné a dobré no dnešná doba je krutá. Môžem ja doma dohovárť synovi aby bol čestný keď v škole prichádza na samé podrazy a šikanu. Až sa bojím napísať to slovo šikana. Ale je to veľmi tenká hranica.

Veľmi sa Lukáško tešil do školy už v prvom ročníku no hneď na začiatku sa mu stali veľmi zlé veci, ani nechcem tak o nich písať keďže išlo o učiteľku, ktorej sme nepadli do oka a tak si to odniesol Lukáško. Riešenie bolo presťahovať sa a zmeniť školu, aj nám to vyhovovalo lebo sme museli ísť do lacnejšieho podnájmu. V novej škole sa mu páčilo našiel si hneď kamošov všetko bolo v poriadku, učil sa na výbornú. Chodil tam necelé 2 roky.

No podarilo sa nám vybaviť hypotéku a konečne sa nasťahovať do svojho a tak sme museli zmeniť aj školu lebo je to veľmi ďaleko. Aj keď sme na dedine chcela som aby Lukáško chodil do mesta do školy a vybrala som mu v domnení, že robím to najlepšie pre neho, súkromnú školu. Akosi som pozabudla na jeden fakt, že takéto školy navštevujú len boháči a deti sú trocha inak vychovávane. Už po týždni v tejto škole Lukáš sa začal inač správať, mal problém zo spaním, odmietal jesť a celkovo počúvať ma. Bol veľmi podráždený, na otázku ako bolo v škole odpovedal – dobre – a nič sa celý deň neudialo. Vedela som, že sa niečo deje ale nechcel o tom hovoriť. Učiteľka na rodičovskom nemala žiaden problém, všetko je v poriadku.

Až keď sa vrátili deti zo školského výletu si ma dala učiteľka zavolať na pohovor. Najprv spolu zo špeciálnou pedagogičkou na mňa spustili, že Lukáško je nezvládnutelný, na výlete mu dokonca zakázala isť do bazéna a čo všetko tam povystrájal. No pravda bola úplne niekde inde. Učiteľka vedela, že celá trieda ho šikanuje a neurobila nič, deti ho prezývali buzik, že ak príde do školy tak ho zbijú a aj ho mlátili každý deň, mal modriny po celom tele, videla som to – no nepovedal nič, lebo nesmel, že aj učka mu zakázala. Na tom výlete nikomu nechýbal, keď ho zavreli na izbu, posledná kvapka bola a to bol vlastne dôkaz celého, že ho tí chlapci (podotýkam, 8 roční) traja zbili a jeden to celé natáčal na mobil, že to zavesia na internet a budú mať srandu. Lukáš mi to povedal dosť neskoro a tak som hneď telefonovala učiteľke, nech si to pozrie a potom sa dozvie aká je pravda. Potvrdila mi to, ale hneď dodala, že nech to nechám tak, lebo ide o žiakov, ktorých rodičia sponzorujú školu a mi nech ideme na školu, kde patríme, bude najlepšie, ak prestúpi na štátnu. To isté mi povedala aj zástupkyňa školy a ak náhodou by som si to rozmyslela, tak pouvažujú či ma nenahlásia na úrade, že Lukáš ma modriny. Mohla som sa brániť, že ich nikdy nemal iba od kedy je v ich škole, že bolo dokázané a neraz učiteľka aj videla, ako ho mlátia. Dokonca už ten posledný týždeň ho šiesti chlapci dokopali na záchode, len piatačka ho zachránila. Bolo to asi pre Lukáša peklo prežívať 2 mesiace. No aj mi z mužom sme nespali, nevedeli, čo robiť, na koho sa obrátiť, ako mu pomôcť a tak samozrejme sme ho dali znova na inú školu.

Pripadala som si ako v nejakom filme, lebo iba tam som takýto scenár videla, no v realite je to ešte horšie. My sme sa stiahli, niekto by to riešil ináč, no silu sme už nemali a konieckoncov by trpel zasa len Lukáš. Dostali sme sa z toho no Luky je tým poznačený navždy. Aj teraz riešime kopec maličkosti, ale je to iné, pretože učiteľka s nami komunikuje a vieme vysvetliť, ak sa niečo stane a rieši sa to a tak by to malo byť. No tam nám dali najavo a to priamo, že ak nemáme peniaze naviac sponzorovať školu, tak oni budú na strane aj tých zlých za každú cenu a ešte nás aj zastrašovali.