Kto je štedrejší, pravičiari či ľavičiari?
Ako vyzerá typický štedrý darca? Je to žena medzi 35 – 44 rokov. Vyštudovala vysokú školu, je odborníčka a má tvorivú prácu. Možno je to právnička, lekárka či učiteľka. Žije pravdepodobne v Bratislave alebo Košiciach.
Aspoň takto nám to vyšlo z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý urobila agentúra PRIESKUMY, s. r. o. na vzorke 1024 respondentov koncom januára. Na otázku „Podporili ste nejakú organizáciu, inštitúciu, občianske združenie, nadáciu, spolok, obec, mesto, lokálnu komunitu alebo jednotlivca v priebehu posledných 12 mesiacov nejakým finančným darom?“ odpovedalo kladne 47, 7 percenta ľudí.
Z odpovedí ľudí vyplynulo, že najčastejšie obyvatelia SR prispievajú na ochranu a podporu zdravia (podporilo ich 40,9 % opýtaných), na druhom mieste sa umiestnili sociálne projekty a pomoc ľuďom v núdzi (34,7%), nasleduje podpora cirkví a náboženských spoločenstiev (31,6%). Mimochodom najmenej chcú ľudia prispievať na vedu a výskum či podporu menšín.
Citovaný prieskum sa prioritne robil na zistenie voličských preferencií, veď bolo krátko pred voľbami. Agentúra PRIESKUMY, s. r. o. nám bezplatne ponúkla priestor, ktorý sme radi využili, aby sme zistili čosi viac o darcovstve v našej krajine. Pred niekoľkými dňami sme sa ale rozhodli, že tieto dáta porovnáme a tak dnes už poznáme aj odpoveď na otázku, či sú štedrejší voliči pravice alebo ľavice.
Víťazne z toho vychádzajú pravičiari. Za uplynulý rok podporilo charitu alebo nejaký dobrý projekt až 71,9 % voličov SDKÚ-DS, 59,1% stúpencov KDH a 56 percent prívržencov Mostu a Obyčajných ľudí. Medzi podporovateľmi SMERu-SD je len 47,4 percenta darcov. A najskúpejší sa javia byť voliči SaS (47,2%).
ĽudiaĽuďom.sk podporuje výzvy
Pomôžte zachrániť budovu školy aj našu činnosť
Pomôžte nám, prosím, zachrániť 100 ročnú ľudovú školu v Hrubom Šúri a zároveň tým získať priestory pre našu vzdelávaciu činnosť.
Karolínka chce behať so svojím bratčekom
Tužím po dni , keď budeme môcť sledovať ako si Karolínka vykročí s Oliverkom na prechádzku a budú kráčať predo mnou držiac sa spolu za ručičky, a vtedy budem najšťastnejší človek na svete . Ale dovtedy potrebujeme absolovavať ešte rehabilitáciu v Adeli centre v Piešťanoch , ktorá by nás mohla posunúť k naplneniu môjho sna .
Keď nás deti potrebujú
Starostlivosť o ťažko postihnuté deti, je nikdy nekončiaci kolotoč terapií, cvičenia, učenia, milónkrát opakovaných činností. Deti všetky tieto veci, niekedy viac a niekedy menej znášajú trpezlivo a statočne. Čo iné im vlastne ostáva? Sú nedobrovoľne uväznené v telíčkach, ktoré nevedia ovládať tak ako by chceli. Nedokážu sa rozbehnúť po rozkvitnutej lúke, odtrhnúť pre mamku kvet, skočiť do každej kaluže, liezť po stromoch, s kamarátmi stavať bunker.... Ich svet je ohraničený tým čo dokážu, čo im môžu rodičia sprostredkovať, tým v čom im ostatní pomôžu. Pomôžem im aj my spoločne. Urobme pre ne detstvo tým čím ma byť - šťastným obdobím, šantením, radostným smiechom, nezbedami...