ĽudiaĽuďom.sk Blog

Ako každý človek, aj ja keď som bola mladá, som si robila plány, kde pôjdem, čo budem robiť, ktoré obľubené a pekné mestá navštívim. Mojou veľkou túžbou a snom bolo založiť si rodinu a mať deti. Mám veľmi rada deti a preto, keď sa táto moja túžba naplnila a do našej rodiny postupne pribúdali deti, bola som najšťastnejší človek na svete. Ako moje deti rástli pribúdali povinnosti, ale aj rôzne choroby. Ako každého milujúceho rodiča bolí a trápi, keď trpí niektoré z jeho detí, tak aj mňa táto situácia veľmi trápila a trápi do dnešnej doby.
Keď mal syn 5 rokov mával veľké bolesti hlavy a odpadával. Chodili sme po rôznych vyšetreniach, ale nikdy nám nikto nepovedal diagnózu. Detská neurologička stále tvrdila, že telo je vo vývoji, chlapec z toho vyrastie – nebojte sa, nie je to nič vážne. Ale my sme sa báli a hľadali pomoc pre syna. Dávali mu rôzne lieky, ktoré nemali žiaden účinok. Syn sa veľmi trápil a trpel. Nakoniec, až keď mal 19 rokov, pani doktorka – neurologička pre dospelých, stanovila diagnózu – Farmakorezistentná epilepsia, čo znamená, že synovi stále zvyšujú dávky liekov, ale telo nereaguje na liečbu. Záchvaty pribúdajú a môj syn je teda nevyliečiteľne chorý – ZŤP, lebo organizmus nereaguje vôbec na liečbu. Môj syn sa musí liečiť na Neurologickej klinike v Čechách, lebo u nás mu nevedia pomôcť. V súčasnosti má 23 rokov a bojuje zo všetkých síl, aby spomalil priebeh choroby, užíva veľké množstvo liekov, aby mohol viesť plnohodnotný život a pracovať podľa toho, ako mu to jeho zdravotný stav dovolí.

Aby toho trápenia nebolo málo, tak aj ja som v roku 2010 ochorela. Od toho roku diagnózy pribúdajú a čakajú ma dve vážne operácie. A aby toho nebolo tak veľmi málo, tak 18 ročnej dcére diagnostikovali pred tromi rokmi zelený zákal očí. Bojujeme zo všetkých síl, ale ten pravý dôvod, prečo sem píšem je, že sa chcem veľmi poďakovať predovšetkým Pánu Bohu za všetku Jeho pomoc, ktorú nám dáva po celé tie roky a že nás napriek všetkým ťažkostiam a bolestiam ochraňuje a posilňuje.
Potom sa chcem poďakovať všetkým ľudom, ktorí nám počas týchto rokov pomohli – úsmevom, dobrou radou, telefonátom so slovami – nebojte sa, myslíme na vás, zvládnete to, ste silní, nevzdávajte sa. Veľmi im za to ďakujem, lebo keď nám bolo najťažšie a strácali sme sily a počuli sme tieto slová, vedeli sme a stále vieme, že v tomto našom boji nie sme celkom sami.
Veľmi ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli aj finančne alebo zdieľaním našej výzvy s názvom Veľmi prosím o pomoc v boji s nevyliečiteľnými chorobami. Všetkým veľmi ďakujeme. Veľmi ďakujem aj pracovníkom portálu ĽudiaĽuďom.sk, ktorí pomáhajú ľudom v ťažkostiach a vracajú im nádej a silu. Úprimne zo srdca ďakujeme za všetky úprimné a silné priateľstvá, ktoré vznikli počas našich pobytov v nemocniciach. Veľmi si ich vážime a ďakujeme aj týmto priateľom za všetku pomoc, dobrotu, obetavosť a lásku. Veľká vďaka vám všetkým za všetko.

Zároveň vás prosím prečítajte si našu výzvu Veľmi prosím o pomoc v boji s nevyliečiteľnými chorobami a pomôžte nám jej zdieľaním.

Veľká prosba na koniec – prosím, neodvrhujte ľudí s takouto chorobou zo spoločnosti. Aj oni majú právo žiť dôstojne, chcú pracovať, založiť si rodiny. Dajte im šancu na krajší život. Veľmi vám všetkým za to ďakujem.