List Ježiškovi
Milý Ježiško,
viem, že si v súčasnosti zahltený tisíckami listov s prosbami a želaniami všetkého druhu a viem, že urobíš všetko preto, aby si ich všetky dokázal aj splniť a naplniť. Aj keď ani ty asi nie si všemohúci.
Ďakujem ti však za to, že si zakaždým zariadil, aby som mala dostatok síl na prekážky, o ktoré sa v živote potkýnam. Za tvoju štedrosť, ktorú mi preukazujú tí najbližší, ale aj ľudia pre mňa nepoznaní. Za každé nové ráno a deň po dni. Lebo práve vďaka tomu môžem ráno vyprevádzať manžela, ísť na čaj s priateľmi, piecť koláče pre svokru. Ďakujem za sny, ktoré ma neopúšťajú, aj za motiváciu niektoré z nich zrealizovať. Pretože život ma naučil, že ak o niečom dokážeme snívať, tak to dokážeme aj spraviť.
Moja babina mala pravdu. Časom všetko dozrie. Časom človek veľa nepochopeného pochopí. Aj keď niektorí vám ukazujú svoju druhú tvár. No verím tomu, že každý sa raz presvedčí o tom, že človek má právo pozerať sa na niekoho z hora iba v tom prípade, že mu chce pomôcť vstať. Aj keď ja som zakaždým spadla.
Možno ma to malo naučiť, že keď prechádzam peklom, nemám sa zastavovať, ale kráčať ďalej. Naučila som sa zniesť bolesť, skryť smútok a smiať sa so slzami v očiach a to len preto, aby sa nikto nič nepýtal. Možno som mala pochopiť, že mám priateľov, ale aj nepriateľov. Aj keď občas neviem, kto je kto. A možno som si mala len uvedomiť, že keď niekomu odpustím, neznamená to, že som slabá.
Lebo skúsenosti zmenia naše názory.
Lebo okamihy zmenia naše emócie.
Lebo ľudia zmenia naše vnímanie.
Lebo…
Dnes viem, že najväčšou výzvou v živote človeka je objaviť, kto sme. A potom byť šťastní s tým, čo sme našli.
Aj pod vianočným stromčekom.
Viem, že by nám pomohlo, keby sme mali väčšie a komfortnejšie auto, pretože do toho súčasného sa nezmestí môj elektrický skúter. Určite by bolo fajn, keby sme svoju trinásťročnú posteľ mohli vymeniť za novú a skutočne manželskú a určite by sa nám uľahčil život, keby sme nemuseli x rokov splácať hypotéku. Našťastie už dávno viem, že „je dobré mať peniaze a veci, ktoré si za peniaze kúpite. Dobré je však občas skontrolovať, či ste nestratili práve to, čo sa za peniaze nedá kúpiť“ (George Lorimer). Lebo si myslím, že človek má mať len toľko, koľko potrebuje. A zvyšok je len na „vychvastanie“. Aj keď chápem, že peniaze sú v živote dôležité. Lebo nech to akokoľvek znie, oslobodzujú.
Lebo, keby sme mali práve tie peniaze, mohli by sme ísť s rodinou na prvú dovolenku k moru. Mohli by sme dieťaťu kúpiť lego, ktoré má každý jeho spolužiak, alebo by sme si mohli dopriať lepšiu zdravotnú starostlivosť, či postaviť a otvoriť azylový dom pre ľudí, ktorí toľké šťastie v živote nemajú, alebo by sme mohli…
No v živote nedostaneme vždy to, po čom túžime. Nemusí to byť však preto, že si to nezaslúžime, ale preto, že si zaslúžime omnoho viac. No zároveň viem, že to, čo chcem ja, je nad moje sily. A obávam sa Ježiško, že aj nad tie tvoje. Verím však, že ten, kto mi dal túžbu, dá mi tiež silu spraviť aj nemožné.
Napríklad pripraviť Večer anjelov s vlastnoručne upečenými koláčikmi ako aj s odovzdaním vlastnoručne vyrobených vianočných darčekov pre rodiny s hendikepovanými deťmi a pre seniorov žijúcich osamote, bez rodiny. Alebo pohostiť vianočnou kapustnicou ľudí v núdzi, osoby a rodiny, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii či pomôcť rodine ťažko chorého Matúška zakúpením plienok a drogistického tovaru alebo pomôcť potravinami dlhodobej spotreby onkologickej pacientke, ktorá by si ich v súčasnosti nemala z čoho zakúpiť.
A tak milý Ježiško, PRISTAV sa aj pri mojom vianočnom stromčeku a dopraj mi ďalšie nové ráno a ďalšie dni.
Lebo spolu s ostatnými mením…
P redsudky
R ozdiely
Í zolovanosť
S tereotyp
T rápenie
A patiu
V erejnosť
…a dodávam NÁDEJ.
A hoci si o sebe častokrát myslím, že som bezcenná, v kútiku duše verím, že stále som pre niekoho dôvodom, prečo vykúzliť úsmev.
Lebo už mi nestačí byť slnkom, ktoré rozžiari vaše životy.
Lebo chcem byť radšej mesiacom, ktoré bude na vás svietiť počas vašich temných chvíľ, keď to vaše slnko nebude nablízku.
Lebo aj keď to nie je veľa, je to všetko, čo mám.
A to vám chcem dať.
Marci V.K. podporuje výzvy
Tréningové centrum pre hendikepovaných
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.
... DOPLATOK ZA LIEKY, ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSŤ A ZLEPŠENIE KVALITY ŽIVOTA...
Sama pomáha druhým vo svojom vlastnom občianskom združení, píše projekty pre tých, ktorí to potrebujú..pomôžme jej aj MY... Marcela je mladá 31 ročná žena, ktorá za posledné tri roky strávila v nemocnici viac ako 220 dní, je ťažko zdravotne postihnutá, má za sebou 18 operácií a jej zdravotná dokumentácia váži neuveriteľných 3,5 kg. Je jednou z tých, ktorí by potrebovali finančnú pomoc na privysoké doplatky za lieky, doplácanie zdravotných úkonov, liečení či kvôli cestovnému do nemocníc a na vyšetrenia.
Sami si už navaríme, sami si už upečieme
Prostredníctvom projektu „Sami si už navaríme, sami si už upečieme“ chceme pomôcť Komunitnému centru Romano Jila (v preklade Cigánske srdce), ktoré sa venuje ľuďom – rodinám zo sociálne znevýhodneného prostredia, prevažne Rómom. Ide o pomoc v podobe elektrického sporáka, ktorý poslúži 2300 ľuďom, vďaka ktorému sa stanú samostatnejšími a sebestačnejšími.