ĽudiaĽuďom.sk Blog

Ráno zvoní budík. Rýchlo treba ísť do práce. Jedna káva ráno ako štart. Porada. Tridsať minút na obed. Minimálne do šiestej treba byť v práci. Postarať sa o deti, skontrolovať domáce úlohy, alebo utekať do fitness centra vypotiť kalórie. Večer pohár vína a spánok. Deň utečie ako voda a ani si častokrát nevieme všimnúť, čo sa deje okolo nás. Rozlišujeme iba ráno a večer. Vyzerajú aj vaše dni podobne?

Dni detí, minimálne z našich reálnych príbehov (nominovaných v kategórii Malý veľký čin), také nie sú. Síce majú svoje povinnosti, napriek tomu chodia po svete s otvorenými očami. Nemusia sa o to snažiť, oni to ešte stále dokážu. Pozerajú sa na svet inak.

Sú zvedavé, nič im neujde. Priamo sa vám dokážu pozerať do očí, neklopia zrak. Žijú naplno a prijímajú výzvy. Ich prirodzenou súčasťou je radosť zo života, radosť z kolektívu, radosť z maličkostí. Kamarátstvo je pre nich nesmierne dôležité a motivujúce k malým skutkom, ktoré ich robia väčšími, akými sme my – dospelí.

Malé gestá – úsmev alebo objatie – dokážu veľmi veľa. Levike svojou povahou a prístupom dokázal podnietiť k zmene svojich spolužiakov, učiteľov a postupne celú školu. Už to nebola len škola, ale jedna veľká rodina. Napriek tomu, že má Downov syndróm, každý deň ľudom okolo seba ukazuje, čo všetko dokážeme urobiť pre ostatných, ak robíme veci s láskou. Ľudia ako Levike sú veľmi úprimní a majú veľké srdce, ktoré je schopné okolo seba šíriť nesmiernu radosť.

My, dospelí, sa snažíme byť úspešní, dosahovať veľké méty a ciele. A popri tom zabúdame na tieto drobnosti, ktoré nám môžu skrášliť deň a priniesť ľahkosť do ťažkého životného obdobia.

Stačí sa zastaviť, otvoriť oči a všímať si okolie. Potom uvidíme aj veci, ktoré bežne nevidíme. Staršia pani nesie tašku s nákupom, tehotná mamička sa od únavy opiera o dvere v autobuse, malý chlapček spadne z bicykla. Takéto situácie sa okolo nás dejú každý deň. Dokážeme ich vnímať svojimi zmyslami a pomôcť?

Dobrých skutkov nikdy nie je dosť. Stačia maličkosti. Usmiať sa na niekoho. Podeliť sa s kolegom o sladkosť. Zdvihnúť neznámej slečne vypadnuté kľúče. Urobiť manželovi večeru. Kúpiť priateľke kvety. Len tak. Bez nároku na odmenu. Bez očakávania, že dostaneme niečo naspäť.

Deti pomáhajú nezištne, nehľadajú prospech ani výhodu v tom, čo v danom okamihu robia. Nerozmýšľajú, čo sa môže stať, čo povedia ostatní. Neriešia nič, jednoducho konajú, lebo veria, že čo robia, robia správne.

Malé skutky robia naše dni krajšími, aj keď si to častokrát neuvedomujeme.

Zbližujú nás navzájom. Sú korením života. Dávajú nám väčší zmysel a dobrý pocit.

Veď čo je krajšie ako vďačný úsmev a šťastné oči toho druhého?

 

Ak chcete podporiť malých hrdinov, hlasujte za ich detské činy tu.