ĽudiaĽuďom.sk Blog

Kopec nad bratislavskou Račou nesie podivné meno – Sakrakopec. Do histórie okolitej krajiny sa však zapísal najmä ako miesto zrútenia sa lietadla bulharsko-sovietskej leteckej spoločnosti TABSO, pri ktorom zahynulo 82 ľudí. Išlo tak o najväčšie letecké nešťastie na území bývalého Česko-Slovenska.

Táto smutná udalosť sa odohrala 24. novembra 1966. Let zo Sofie do Prahy mal medzipristátie v Bratislave. Pilot lietadla IL-18B bol z letiska krátko po vzlete o 16.30 inštruovaný, aby zahol doprava – mal sa vyhnúť inému stroju Československých aerolínií, mal dodržať odstup, kým nedostane povolenie letieť v určenej letovej hladine. Približne dve minúty po odlete však lietadlo havarovalo práve na spomínanom Sakrakopci v Malých Karpatoch nad Račou, kde narazilo do zeme pomerne vysokou rýchlosťou. Túto haváriu neprežil nik.

Obete nešťastia pochádzali najmä z Bulharska, no boli medzi nimi aj občania Veľkej Británie, Čile, Brazílie, Hondurasu, Argentíny, Švajčiarska, Česko-Slovenska, Tuniska i Japonska. Okrem iných zahynula vtedajšia operná hviezda Ekaterina Popovová a bulharský veľvyslanec v Berlíne, generál Ivan Byčarov. Práve z dôvodu jeho úmrtia sa objavila konšpiračná teória, že haváriu majú na svedomí agenti tajných služieb. Iná verzia hovorila o oslavách Kataríny, ktorá mala na druhý deň meniny. Oficiálne vyšetrovanie neurčilo presnú príčinu nehody.

Niekoľko mesiacov po tragédii na mieste vysadili 82 briez, za každú obeť jednu. Podľa jedného z polesných však ide o fabuláciu. Na jednom z ďalších stromov bol vyznačený dátum nešťastia a na mieste bol aj vetchý a provizórny drevený kríž.

Po 44 rokoch od havárie sa rozhodli členovia Slovenského katolíckeho spolku Istropolitan pripomenúť si túto ohromnú tragédiu vystavaním kamennej mohyly s krížom. Pri jeho osadení v máji roku 2010 sme pozbierali z okolia kamene, do ktorých sme vsadili kamenný kríž – symbol smrti a utrpenia, ako aj tabuľku pripomínajúcu túto smutnú udalosť. Na slávnostnom požehnaní kríža sa zúčastnili aj rodinní pozostalí obetí z Bulharska, čo bolo vskutku dojemné.

O rok neskôr sme sa podujali označiť trasu vedúcu k miestu nešťastia tabuľkami. Jedna označená cesta k nemu vedie od Bieleho kríža a ďalšia od račianskych vinohradov.

Tento rok sa podaril jednému z členov nášho spolku Istropolitan a hlavnému organizátorovi celej akcie – Petrovi Maroszovi husársky kúsok. Získal z rôznych historických archívov niekoľko verzii menoslovu obetí tohto nešťastia! Po dôkladnom preštudovaní dobových dokumentov sa podarilo vytvoriť skompletizovaný menoslov, ktorý hodláme umiestniť na mieste tragédie. Okrem toho by sme radi upravili okolie, aby nepôsobilo zanedbane, ale vyjadrovalo pietu a tiež pripomínalo všetkým pominuteľnosť nášho pozemského života.

Celé naše snaženie však potrebuje aj finančné zabezpečenie. Preto sme sa rozhodli osloviť širokú verejnosť a požiadať o podporu skrz portál ľudiaľuďom.sk : www.ludialudom.sk/sakrakopec.

Vopred ďakujeme za všetky finančné dary, ktoré budú využité na dôstojnejšiu úpravu okolia pamätníka ako aj na vyhotovenie tabule so spomínaným menoslovom.