Najkrajší darček na svete
Tento príbeh je o malom dievčatku Miške, ktorá sa veľmi tešila na Vianoce. Vianoce sú zázračné. Všetko je také iné – voňavé, trblietavé, tajomné. Miška zatiaľ nikdy Ježiška nevidela, vždy iba zazvonil na zvonček a kým všetci prišli k stromčeku už ho nebolo. Ostali po ňom vždy iba balíčky a darčeky. Tento rok budú Vianoce ešte čarovnejšie lebo tento rok bude pod stromčekom najkrajší darček na svete.
Ježiško určite opäť prinesie pod stromček darčeky, lebo Miška bola cez rok celkom dobrá, aspoň tak si to ona hovorí a maminka a ocko sa vždy iba pousmejú, ale jeden darček prinesie aj maminka. Bračeka. Zatiaľ je v brušku, ale keď dá Miška rúčku na maminkine bruško tak bračeka cíti. Vždy sa v tom brušku začne hýbať a niekedy sa maminke dokonca urobí na brušku taký malý kopček. Miška vie, že to sa braček asi práve v brušku naťahuje, kope nôžkami . Ale najprv si myslela, či tie kopčeky nerobí dajaký krtko. Lebo krtkovia predsa robia také kopčeky, aj babičke v záhrade také urobili. Len tie boli z hliny. Miška často premýšľa, ako to v tom brušku vyzerá, či tam má dieťatko aj televízor, posteľ, a dajaké hračky, ale hlavne, či brat vie, že ona ho tu už veľmi , veľmi čaká.
Dnes išla maminka do pôrodnice. Keď odchádzala , dala Miške veľkú pusu a povedala: Michalka, srdiečko moje, teraz tu budeš gazdinka, pomáhaj ockovi a keď sa vrátim z pôrodnice prinesiem nám všetkým pod stromček balíček. Tvojho maličkého bračeka Ondrejka. Dáme ho pod stromček a ty môžeš rozbaliť perinku aby si konečne videla aj tie nôžky, ktoré robili tie kopčeky .
Miška má problém.
– Ocko ale keď perinku rozbalím, ako ju potom zase zabalím? A ako spravím na tej perinke mašličky, keď mi to stále nejde? Ani tie šnúrky mi ešte stále nejdú zaviazať a deti v škôlke sa mi už aj smejú. Miška by sa možno aj rozplakala, je jej smutno za maminkou. Ocko si ju posadí na kolená:
– Vieš čo? Kým sa maminka vráti z pôrodnice tak sa tie mašličky naučíme, čo ty na to?
Miške sa tento nápad zapáči. Prinesie ockove topánky, svoje topánky a ešte aj bábiku Šušu v perinke.
Šnúrky na ockových topánkach sú malé, šmýkajú sa a vôbec sa nedajú zaviazať.
– Najprv ich takto prekríž“ – ukazuje ocko. „Teraz tú jednu šnúrku strč sem“ ,- ocko prevlečie šnúrku urobí mašličku – „ a je to“.
Miška to skúša ale vôbec to nie je jednoduché. Šnúrka neposlúcha, ide si ako sa jej zachce. Najprv prekrížiť, potom prevliecť, zasa sa to zamotalo… Miška húta: – A nebolo by lepšie, keby mal Ondrejko perinku na suchý zips?
Ocko sa zasmeje: – no , takú som veru ešte nevidel. Ale neboj sa kým príde Ježiško a náš malý Ondrík, ty to zvládneš.
Poď dáme si čajík.
Miška leží v posteli, už je v pyžame, aj zuby si umyla, hračky uložila ale spánok neprichádza.
Prečo len sú na svete tie mašličky! Ona by všade dala zips, alebo gombíky, tie už predsa pozapínať vie, to by bolo omnoho lepšie. A nič by sa nezamotalo a nezaplietlo. Húta si. Ale také malé bábätko potrebuje všetko mäkučké a gombíky aj zips by ho asi tlačili. Miška zavrie oči a sníva sa jej zvláštny sen o mašličkách všade okolo . Aj na dverách namiesto kľučky je mašlička, aj na výťahu je mašlička a kým ju Miška nezaviaže, výťah sa ani len nepohne. Už!!! ja sa ponáhľam do škôlky!!! Miška sa rozplače. – Ockó!
Ale ocko spí. Miška vstane, a šuchne sa ockovi pod paplón. Ocko ju objíme a Miška rýchlo zavrie oči a želá si pekný sen.
– Anjelik môj strážny, pošli mi pekné sny a žiadne mašličky, želá si . A nech už príde Ježiško a nech už príde mamička a môj malý braček!
– Michalka vstávaj, dnes je Štedrý deň!
– Dnes príde Ježiško? A kedy? A donesie darčeky? A dnes príde aj mamička?
Ocko sa usmieva: – Dne budú najkrajšie Vianoce.
Michalka je dnes veľmi dobrá. So všetkým ockovi pomáha, babička chystá zemiakový šalát a priniesla aj koláčiky ale Miška odoláva. Deduško pomáha zdobiť stromček, ocko obaľuje rybku. Miška podáva vianočné ozdoby. Otvorí škatuľu s jagavými zlatými a striebornými guľami. Tieto kupovali spolu s mamičkou. Deduško zavesí poslednú.
–Babička, poď sa pozrieť ! – zavolá do kuchyne.
– To je krása. Vy ste šikulky! Usmieva sa babička v mamičkinej zástere.
Deduško zasvieti sviečky. Miška si čupne a pozerá sa pod stromček, či tam bude dosť miesta na darčeky ale hlavne pre bračeka!
Výťah! Zastal na poschodí. Maminka idééé!! Miška beží ku dverám a rýchlo ich otvorí.
Na chodbe stojí pán sused , ujo Ivan. Nesie domov stromček . – Ahoj Miška, tak ako , už máš doma bračeka?
Miška sklamane povie: – ešte neprišiel.
– Tak ti želám pekné Vianoce a veľa darčekov! A ockovi pevné nervy!
Miška zavrie dvere a v predsieni zbadá dedkove zimné topánky s hrubými šnúrkami. Sadne si a pustí sa do mašličkovania.
– Jedna šnúrka, druhá šnúrka, prekrížiť, prevliecť… ták! Teraz musím urobiť mašličku , omotať a vytiahnuť druhú mašličku. Miške sa pletú prsty aj šnúrky… Zasa sa to rozpadlo! Vzdychne si , ale nevzdáva sa. Skúša a skúša.
– Miška! – volá ocko. „Poď sa prezliecť do sviatočných šiat, mám také tušenie že onedlho príde Ježiško.
Zavrieme dvere do obývačky , aby sme ho nevyrušili , dobre?
Babička češe Miške vlasy, ešte pukačku a je to. – Aby si bola peknunká, keď príde Ondrík .
Crrrrrrrrrrrrrrrrrrn.
Niekto zvoní! Miška beží k dverám . Otvorí a pred dverami – maminka! A v rukách drží perinku s dieťatkom. Je také malinké, a červené a spí!
Aký rozruch. Babička berie perinkový balíček, deduško pomáha maminke z kabáta, ocko ju objíma, všetci sa pozerajú na bábätko. Maminka sa obzerá: – kde je moje dievčatko? Kde je moja malá gazdinka? Vezme Mišku na ruky a spolu sa pozerajú na spiaceho bračeka.
– Maminka, dajme ho pod stromček!
Po špičkách idú do obývačky. Hííí!
Darčeky! – volá Miška .
A naozaj okolo stromčeka Ježiško nechal pestré balíčky. Všetci sa postavia ku stromčeku a želajú si krásne sviatky, objímajú a bozkávajú sa. Maminka dá ten najkrajší darček opatrne pod stromček. Miška si k nemu kľakne a začne ho rozbaľovať. Opatrne jemnúčko aby sa Ondrík nezobudil. Ale dieťatko akoby cítilo že je už konečne doma najprv sa pomrví, potom sa zahniezdi, zamrnká , a zaplače. Babička začne ticho spievať: – Búvaj dieťa krásne, uložené v jasle…. Ondrík sa upokojí a Miška ho konečne rozbalí.
– Jéj, to sú tenké nôžky, a ké maličké! Miška hladká maličké nožičky dieťatko sa pomrví. Miška k nemu privonia – pokrčí nos a maminka sa začne smiať. Aha, tuším sa musíme prebaliť.
Miška sleduje, ako mamička prebaľuje chlapiatko. Ták a je to. Ešte ho zabalíme.
A možem urobiť na perinke mašličku?
Miška vezme obe stuhy na perinke a urobí svoju prvú velikánsku mašľu.
No ale toto ! – povie s obdivným úsmevom maminka: – tak toto je najkrajší darček od teba, dievčatko moje!