Nie som zlý!
V malebnom mestečku, ktorým pretekala malá riečka, na konci hlavnej ulice stál učupený malý domček. Bol nenápadne – nápadný. Nenápadne preto, že bol malý ako všetko v mestečku, ale nápadný preto, že bol obývaný samotárom, ktorého sa každý stránil a nemal ho rád. Volal sa pán Kaktus. Jeho veľmi mrzelo keď išiel po meste, že sa od neho odvracali, ohovárali ho a vymýšľali na neho rôzne klebety.
– Pozrite sa, henten pichliač včera kradol v obchode.
– A počuli ste, že svojim susedom zastrelil kohúta, keď ho ráno zobudil?!
Pán Kaktus bol vo svojom domčeku šťastný, ale mrzelo ho, že ho okolie nenávidí. V jedno ráno vstal z postele a vymyslel plán. Nazval ho operácia – „Posledný pokus.“
V tomto malom mestečku, čo sa Jahodníkovo volalo, mali noviny tzv. Jahodové listy. Do týchto novín napísal oznam:
„ Dovoľujeme si Vám oznámiť, že kráľovská rodina, ktorá zavíta do Jahodníkova budúci týždeň, chce udeliť medailu za statočnosť obyvateľovi pánovi Kaktusovi, ktorý musí trpieť ohováranie a klamstvá od svojich susedov!!!“
Keď toto vyšlo v Jahodových listoch a pretože ľudia kráľovskú rodinu veľmi uznávali, začali sa pánovi Kaktusovi čoraz viac prihovárať a pozývať ho medzi seba. Pán Kaktus však pochopil, že to čo spôsobil, nebolo dobré. Veď to, že si ho začali všímať nebolo kvôli nemu, ale len preto, že sa chcú ľudia páčiť kráľovskej rodine.
Jahodové listy na druhý deň napísali:
„Ospravedlňujeme sa obyvateľom Jahodníkova za mylnú informáciu, kráľovská rodina sa k nám vôbec nechystá ani nechystala prísť.“
Všetci z Jahodníkova pána Kaktusa znenávideli ešte viacej ako pred tým. Iba slečna Kvetka z kvetinárstva na rohu námestia pochopila prečo to urobil. Keď zastal na križovatke zo sťahovacím autom pred jej obchodom, podala mu cez otvorené okienko kvetináč s malou fialkou. Usmiala sa a povedala: „ Pán Kaktus je mi ľúto, že odchádzate. Váš posledný pokus síce nevyšiel, ale pre mňa ste aj tak hrdinom nášho mesta.“
Pán Kaktus sa poďakoval a zelená na semafóre otvorila novú cestu osudu pána s pichľavým menom.