ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie…
V jednom blogu som už písala o tom ako mi lekár povedal, že ak schudnem tak ma nebude nič bolieť, že moje zdravotné problémy súvisia s nadváhou, ktorá je 10kg. Samozrejme som vedela, že táto informácie nie je pravdivá a tak som zmenila lekára.
Magnetická rezonancia potvrdila nádor na stavci L2, no nebudú ma nijako liečiť, že vraj v takýchto prípadoch sa len čaká. Čaká sa na to kým stavec prerastie nádor a zlomí ho potom ostanem ochrnutá.( Myšlienka neprípustná.) To bola odpoveď lekárov. Nemám na to myslieť, dávať si pozor nič ťažké nedvíhať, aby som sa nezlomila. Pýtala som sa totižto viacerých lekárov a aj internet som využila na to aby som sa dostala k informáciám, no odpoveď všade rovnaká.
No ešte len minule som v TV videla príspevok presne o tejto diagnóze, čo zistili aj mne. Žena žila po zistení tohto nádoru 5 rokov, samozrejme to neliečili, lebo sa to nerobí nikde.
Nemusím hneď zomrieť, no obavy tu sú, keďže máme v rodine skúsenosť s rakovinou a viem ako to prebieha. Môj dedko zomrel na rakovinu.
Poviete si, v čom mám problém, však ešte žijem, a keď to neliečia, tak čo potom vymýšľam? Veď lekári to asi vedia najlepšie. Odpoveď na túto otázku napíšem hneď.
Sklamala som sa vo vyjadreniach lekárov už veľa krát, aj preto beriem už ich slová s dosť veľkou rezervou. Nie, neľutujem sa, to vôbec nie, len tá myšlienka, a bezmocnosť je neprijateľná, keďže musím tu ešte byť, musím bojovať, aby som pomohla svojej dcérke Alžbetke, ktorá nemôže plytvať časom, pokiaľ rastie.

Preto sa snažím aj o nemožné, oslovujem ľudí o pomoc hlavne pre ňu, lebo ja som už niečo prežila. Ale Alžbetka je ešte malička, má celý život pred sebou. Preto najviac zo všetkého chcem aby mohla žiť plnohodnotne a čo najmenej aby ju jej zdravotný stav obmedzoval v základných, pre zdravých ľudí možno banálnych situáciách.