ĽudiaĽuďom.sk Blog

Bol raz jeden obchod so starými obrazmi a použitými predmetmi, tzv. bazár. A do tohto bazára vošli jedného dňa dvaja chlapci, dvojičky Miško a Riško. Zháňali niečo na stenu do ich izbičky. Prečo išli práve do bazára a nie do obyčajného obchodu? No lebo si chceli kúpiť za svoje ušporené peniažky a v normálnom obchode by si za tú sumu moc nekúpili. Ale taký plagát s chlapčenským motívom nenašli.  Chceli by napríklad motorky, autá alebo  zvieratá. Boli trochu sklamaní a už aj chceli odísť,  keď ich oslovil starý predavač:

–       No čo chlapci nič ste si nevybrali?

–       Nie nič poriadne tu nemáte! odvrkol Miško.

–       A čo tu také zháňate?

–       Ale, aj tak nám neporadíte. nedal sa Miško.

–       Veď skúste. namietol predavač.

–       Hľadáme dajaký plagát do našej izby. zareagoval Riško.

–       Plagát vravíš, hm, hm, hm. zadumal sa predavač prehrabujúc sa v kope zrolovaných obrázkov.

–       Aj tak tam nič nenájdete. frfotal Miško.

–       A čo tento? vytiahol jeden.

Na obrázku bolo dievčatko kresliace obrázok vtáčika na maliarskom stojane.

–       To je tak do babskej detskej izby a nie do našej! poznamenal  Miško.

–       Ale je pekné a celkom by sa nám to tam hodilo. namietol Riško.

–       Je to pre baby! zvýšil hlas Michal.

–       Ja si myslím, že aj našim by sa páčil. nedal sa Riško.

–       Mame určite a možno aj tatovi. premýšľajúc nahlas súhlasil aj Miško.

–       A máme naň? zamysleli sa obaja.

–       Nie je drahý ako pre vás chlapci za 2€.

–       Toľko zrovna máme. tešil sa Riško. Tak si ho prosíme zabaliť.

Pán predavač poslúchol a už podával chlapcom plagát, ktorý si vybrali.

–       Mami, mami, pozri aký plagát sme si kúpili! volal Riško už od dverí.

–       No aký?  vyšla mama z obývačky kde lúštila krížovku.

–       Aha, Mišo, pusti ho a ukáž ho mame! napomínal  brata.

Rozbalili ho a mama bola nadšená. Len Michal poznamenal:

–       Taký pre baby.

–       Ale náhodou je krásny a veď obidvaja radi kreslíte.

–       Hej, ale je tam baba my sme chalani.

–       No a čo, ty frfloš! Mami pomôžeš nám ho zavesiť?

–       Samozrejme, ak bude súhlasiť aj Michal.

–       Tak čo Mišo, môžeme?

–       Ale hej.

–       Hurá!!!

Už aj pripravili obojstrannú pásku a za chvíľu už obrázok visel  na stene.

–       Určite by sa páčil aj tatinovi. povzdychla si mama.

Večer keď chlapci zaspali mama ich išla pozakrývať a zadívala sa túžobne na obraz,

–       Keby tak, ach….

Už chcela odísť, ozvalo sa.

–       Mami, dáš mi trochu napiť?

Mama sa otočila k Riškovej posteli, ale ten spal ako by ho do vody hodil. Ani Miško sa nejavil, že by chcel piť. Tak kto? pýtala sa seba.

–       Mami, to som ja, nevidíš?

Tá však nechápavo hľadela raz na jednu a potom na druhú posteľ.

–       Ja som tu na plagáte a nie s chlapcami v posteli. ozval sa opäť neznámy hlas.

–       A kto si ?

–       Predsa ja Nikoletka – dievčatko z plagátu.

–       Ale veď ty nemôžeš hovoriť a tak isto nemôžeš byť smädná…

–       Prečo nie, ja neviem, prečo by som nemohla?

–       Lebo si na stene z papiera a nežiješ!!!

–       Ja žijem a tiež cez deň sledujem Miška a Riška, ako sa hrajú, ako si robia úlohy aj ako sa bijú a hádajú. A veľmi by som chcela s nimi sa rozprávať, ale cez deň nemôžem.

–       To nie je možné… Asi sa mi sníva !?

–       Nie ! Ale daj mi prosím napiť a môžeme sa ďalej rozprávať.

Krútiac hlavou mama prešla do kuchyne a späť s pohárom čaju.

Od vtedy po polnoci chodievala mama do detskej izby porozprávať sa s dievčatkom z plagátu. Stále viac a viac si ju obľúbila. Veľmi si spolu rozumeli. Raz keď takto spolu klebetili zaštrngotali kľúče vo vchodových dverách a do bytu vošiel otec. Vracal sa z práce. Tešil sa, že sa  osprchuje a pôjde spať. Zrazu počuje hlasy a prekvapený nakukne do chalanskej   izby a čo vidí…

Jeho manželka sa rozpráva s dievčatkom z plagátu. Chcel sa vzdialiť, ale …

–       Ahoj!

–       Ahoj, Marti, čo tu robíš?

–       Dovoľ aby som ti predstavila Nikoletku. Nikoletka, toto je môj muž Vlado.

–       Ahoj. Ale ja nechápem…

–       Vieš ja som, vlastne my sme všetci túžili mať ešte ďalšie dieťa. A vďaka plagátu prišla k nám Nikoletka. Tá cez moju túžbu ožila môžem s ňou aspoň rozprávať.

O niekoľkých dní bol Silvester a rodičia sledovali silvestrovský program. Riško a Miško nevedeli obsedieť a lietali po celom byte.

–       Chalani, ak neprestanete, pôjdete spať!!!

–       Ále mami.

–       Chvíľu sa ešte pohrajte a bude polnoc potom si pripijeme a pôjdeme strieľať ohňostroj.

Chlapci zaliezli do izby začali hrať kvarteto. Sprvu sa hádali, pred úderom polnoci, zrovna keď ich chceli rodičia zavolať na prípitok, spomedzi žalúzii presvitol mesačný svit.

–       Mišo, pozri aké svetlo. Vonku je spln!!!

Lúč osvietil Nikoletkin plagát a ona sa im prihovorila:

–       Ahojte, môžem sa s vami zahrať.

–       Môžeš lebo len s Rišom je to nuda.

A už sa hrali v trojici. Keď ich prišli zavolať rodičia v úžase zostali stáť. Nikoletka, ktorá sa s nimi dodnes bavila len z plagátu, je s chlapcami na koberci a veselo sa s nimi hrá. Všetci hneď sa zapojili do hry. Potom spoločne ako nová veľká rodina pozorovali farebný OHŇOSTROJ za oknom.