Nikoletka

Bol raz jeden obchod so starými obrazmi a použitými predmetmi, tzv. bazár. A do tohto bazára vošli jedného dňa dvaja chlapci, dvojičky Miško a Riško. Zháňali niečo na stenu do ich izbičky. Prečo išli práve do bazára a nie do obyčajného obchodu? No lebo si chceli kúpiť za svoje ušporené peniažky a v normálnom obchode by si za tú sumu moc nekúpili. Ale taký plagát s chlapčenským motívom nenašli.  Chceli by napríklad motorky, autá alebo  zvieratá. Boli trochu sklamaní a už aj chceli odísť,  keď ich oslovil starý predavač:

–       No čo chlapci nič ste si nevybrali?

–       Nie nič poriadne tu nemáte! odvrkol Miško.

–       A čo tu také zháňate?

–       Ale, aj tak nám neporadíte. nedal sa Miško.

–       Veď skúste. namietol predavač.

–       Hľadáme dajaký plagát do našej izby. zareagoval Riško.

–       Plagát vravíš, hm, hm, hm. zadumal sa predavač prehrabujúc sa v kope zrolovaných obrázkov.

–       Aj tak tam nič nenájdete. frfotal Miško.

–       A čo tento? vytiahol jeden.

Na obrázku bolo dievčatko kresliace obrázok vtáčika na maliarskom stojane.

–       To je tak do babskej detskej izby a nie do našej! poznamenal  Miško.

–       Ale je pekné a celkom by sa nám to tam hodilo. namietol Riško.

–       Je to pre baby! zvýšil hlas Michal.

–       Ja si myslím, že aj našim by sa páčil. nedal sa Riško.

–       Mame určite a možno aj tatovi. premýšľajúc nahlas súhlasil aj Miško.

–       A máme naň? zamysleli sa obaja.

–       Nie je drahý ako pre vás chlapci za 2€.

–       Toľko zrovna máme. tešil sa Riško. Tak si ho prosíme zabaliť.

Pán predavač poslúchol a už podával chlapcom plagát, ktorý si vybrali.

–       Mami, mami, pozri aký plagát sme si kúpili! volal Riško už od dverí.

–       No aký?  vyšla mama z obývačky kde lúštila krížovku.

–       Aha, Mišo, pusti ho a ukáž ho mame! napomínal  brata.

Rozbalili ho a mama bola nadšená. Len Michal poznamenal:

–       Taký pre baby.

–       Ale náhodou je krásny a veď obidvaja radi kreslíte.

–       Hej, ale je tam baba my sme chalani.

–       No a čo, ty frfloš! Mami pomôžeš nám ho zavesiť?

–       Samozrejme, ak bude súhlasiť aj Michal.

–       Tak čo Mišo, môžeme?

–       Ale hej.

–       Hurá!!!

Už aj pripravili obojstrannú pásku a za chvíľu už obrázok visel  na stene.

–       Určite by sa páčil aj tatinovi. povzdychla si mama.

Večer keď chlapci zaspali mama ich išla pozakrývať a zadívala sa túžobne na obraz,

–       Keby tak, ach….

Už chcela odísť, ozvalo sa.

–       Mami, dáš mi trochu napiť?

Mama sa otočila k Riškovej posteli, ale ten spal ako by ho do vody hodil. Ani Miško sa nejavil, že by chcel piť. Tak kto? pýtala sa seba.

–       Mami, to som ja, nevidíš?

Tá však nechápavo hľadela raz na jednu a potom na druhú posteľ.

–       Ja som tu na plagáte a nie s chlapcami v posteli. ozval sa opäť neznámy hlas.

–       A kto si ?

–       Predsa ja Nikoletka – dievčatko z plagátu.

–       Ale veď ty nemôžeš hovoriť a tak isto nemôžeš byť smädná…

–       Prečo nie, ja neviem, prečo by som nemohla?

–       Lebo si na stene z papiera a nežiješ!!!

–       Ja žijem a tiež cez deň sledujem Miška a Riška, ako sa hrajú, ako si robia úlohy aj ako sa bijú a hádajú. A veľmi by som chcela s nimi sa rozprávať, ale cez deň nemôžem.

–       To nie je možné… Asi sa mi sníva !?

–       Nie ! Ale daj mi prosím napiť a môžeme sa ďalej rozprávať.

Krútiac hlavou mama prešla do kuchyne a späť s pohárom čaju.

Od vtedy po polnoci chodievala mama do detskej izby porozprávať sa s dievčatkom z plagátu. Stále viac a viac si ju obľúbila. Veľmi si spolu rozumeli. Raz keď takto spolu klebetili zaštrngotali kľúče vo vchodových dverách a do bytu vošiel otec. Vracal sa z práce. Tešil sa, že sa  osprchuje a pôjde spať. Zrazu počuje hlasy a prekvapený nakukne do chalanskej   izby a čo vidí…

Jeho manželka sa rozpráva s dievčatkom z plagátu. Chcel sa vzdialiť, ale …

–       Ahoj!

–       Ahoj, Marti, čo tu robíš?

–       Dovoľ aby som ti predstavila Nikoletku. Nikoletka, toto je môj muž Vlado.

–       Ahoj. Ale ja nechápem…

–       Vieš ja som, vlastne my sme všetci túžili mať ešte ďalšie dieťa. A vďaka plagátu prišla k nám Nikoletka. Tá cez moju túžbu ožila môžem s ňou aspoň rozprávať.

O niekoľkých dní bol Silvester a rodičia sledovali silvestrovský program. Riško a Miško nevedeli obsedieť a lietali po celom byte.

–       Chalani, ak neprestanete, pôjdete spať!!!

–       Ále mami.

–       Chvíľu sa ešte pohrajte a bude polnoc potom si pripijeme a pôjdeme strieľať ohňostroj.

Chlapci zaliezli do izby začali hrať kvarteto. Sprvu sa hádali, pred úderom polnoci, zrovna keď ich chceli rodičia zavolať na prípitok, spomedzi žalúzii presvitol mesačný svit.

–       Mišo, pozri aké svetlo. Vonku je spln!!!

Lúč osvietil Nikoletkin plagát a ona sa im prihovorila:

–       Ahojte, môžem sa s vami zahrať.

–       Môžeš lebo len s Rišom je to nuda.

A už sa hrali v trojici. Keď ich prišli zavolať rodičia v úžase zostali stáť. Nikoletka, ktorá sa s nimi dodnes bavila len z plagátu, je s chlapcami na koberci a veselo sa s nimi hrá. Všetci hneď sa zapojili do hry. Potom spoločne ako nová veľká rodina pozorovali farebný OHŇOSTROJ za oknom.


Peter Podhradsky venuje túto rozprávku pre

Image 4

Pomoc pre Matúška pri rehabilitácii

Ahojte ujovia a tety, volám sa Matúško a chcem Vás poprosiť o pomoc pri financovaní mojich rehabilitácií.

Podporiť výzvu

Image 20

Pomoc pre Tomáška a jeho rodinu

Pomôžte nám prosím, aby sme zvládli náročnú situáciu pri Tomáškovom zdravotnom stave....

Podporiť výzvu

Image 51

Terapie pre Filipka

Detský autizmus nám kompletne zmenil život. Ten Filipkov sa však vďaka terapiám začína meniť k lepšiemu....

Podporiť výzvu

Image 1

Bezpečnejšia alternatíva

Mať na výber je dôležité rovnako ako akceptovať a rešpektovať ľudí a ich rozhodnutia. My to vieme. Preto ponúkame našim klientom bezpečie a možnosti ku skvalitneniu svojho života bez prekážok,...

Podporiť výzvu