Nikto by nemal ostať sám.

Na úvod by som rada pozdravila všetkých, ktorý zvládajú akýkoľvek životný boj, či už zdravotný alebo citový, rodinný, akýkoľvek.  Niektoré osudy sú veľmi kruté a ťažké až nad nimi ostáva rozum stáť. V čase, keď človek potrebuje tú najväčšiu psychickú podporu, ostáva často takmer úplne opustený, niektorých to zocelí, aby aj napriek vnútornej bolesti, mali radosť z každého dňa.
V živote sa stáva, že cudzí ti skôr pomôžu, ako vlastná rodina. Neľutujem sa, ani nechcem, aby ma iní ľutovali. Musím brať život, so všetkým zlým aj pekným, nevzdávam to. Padnúť nie je hanba.. Hanba je ostať ležať.  Ľutovať sa? Na to nemám právo. Vždy vstanem a kráčam dopredu, aj keď pomaly. Verím, že všetko bude dobré a lepšie, snažím sa byť trpezlivá, (- aj keď v situácií keď vám povedia, že čas nemáte nazvyš a neskôr už bude neskoro, mám na mysli samozrejme liečenie mojej chorej dcérky,) si musím protirečiť.
Ráno, keď sa zobudím, ďakujem, že sa môžem nadýchnuť, otvoriť oči a usmiať sa. Je nepodstatné, aký bol ťažký môj život pred tým…a aký je ťažký teraz.
Bez psychickej podpory blízkych ale aj cudzích ľudí, by sa to asi nedalo zvládať.  Z vlastnej skúsenosti sme sa z manželom už mnohému naučili. Ak sa v našej blízkosti niekomu niečo deje zlé, spýtame sa ho na to.  Stane sa, že povie „ Nechcem o tom hovoriť, je to v poriadku.“ Najhoršie na tom je ak sa potrebujete porozprávať a všetci naokolo sa tvária, že sa nič nedeje, alebo sa vám začnú vyhýbať.

Aj preto o tom chcem hovoriť a napísať pár slov o tom aký je život takýchto rodín a aj o našej, keďže patrime k ním. Trápi nás „ponorka“ pretože sa jednoducho nemôžeme pohnúť z domu. A keď aj ideme, týka sa to liečenia, najväčšou záťažou je iste pre manželstvo rodičov choroba dieťaťa.
Veľmi ťažko sa mi počúva a rozčuľuje ma to, keď z rečí začujem, že „ich decko je úplne zdravé a oni to určite len preháňajú“.  Ľudská hlúposť ma síce rozčuľuje, ale nezraňuje. Každá mama postihnutého dieťaťa sa s tým stretne, už to viem.  Som na Alžbetku hrdá a vždy budem. Ako sa dá porovnávať bolesť rodiča, ktorý sa stará o choré dieťa bez rozdielu akú má diagnózu. Nijako, stačí ak ma dieťa soplíky alebo teplotu, a v podvedomí už myslíte na najhoršie.

Vedomie, že musíme citlivo balansovať medzi nutnou starostlivosťou o Alžbetku a uprednostňovať jedno dieťa pred ostatnými, nás často mrzí, ale je to tak. Kúpili by sme Alžbetke všetko na čo si len ukáže , akoby sme chceli uľahčiť trápenie ale pritom ublížime ostatným svojim deťom a Alžbetku tým nevyliečime. Je to možno jasná logika, každého milujúceho rodiča, pri ktorej idú bokom všetky peniaze sveta. Takúto dilemu riešia viacerí rodičia, viem to lebo sa poznáme a sme v kontakte s rodinami, čo majú deti s rovnakou diagnózou. Môžeme sa podporovať, vymieňať si názory, podeliť sa o podobné trápenie. Takéto rozhovory mi dodávajú energiu.

Všetkým ľuďom prajem teplo do ich sŕdc, nech sa usmievajú a tešia z maličkosti. Z blížiacimi sa Vianocami prajem pokoj na duši, krásne a požehnané sviatky. Do Nového roku 2013 želám vykročiť novými, lepšími predsavzatiami.


Parezka podporuje výzvy

Image 16

Prosba o pomoc pre Alžbetku na kupeľnu liečbu

Chceli by sme veľmi aby raz Alžbetka mohla povedať ” rúčka funguje.

Podporiť výzvu

Image 7

Keď som to počula, zrútil sa mi svet

Azda najkrajšie v živote ženy je tehotenstvo aj keď namáhavé obdobie, ale krásne. Všetká tá príprava na bezpečný príchod bábätka.Aj ja som urobila všetko preto aby sa nám vytúžene dieťatko narodilo zdravé. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov. No niekedy pri pôrode nejdu veci tak ako by mali. Zranenie nastalo kvôli tomu, že Lalka namala dostatok priestoru, bezpečne prejsť. Ramena sa zachytili. Rúčka je už teraz kratšia ako druhá, nervy a svaly sú trvalé poškodené a nikdy sa nezahoja. Diagnóza : popôrodná paréza brachialneho plexu, horný aj dolný typ, ochrnutie pravej hornej končatiny.

Podporiť výzvu

Image 3

Pomôžte nám spraviť ďalšie krôčky vpred a darovať Vanesske úsmev na tvári pri každodennom boji za šťastím

Máme dcérku Vanessku, ktorá trpí rôznymi ochoreniami a preto musíme 2-krát týždenne niekedy aj viac dochádzať za doktormi a na rehabilitácie čo je finančne veľmi nákladné a už to nezvládame. Verte mi že v živote by nás nenapadlo, že raz budeme prosiť o finančnú pomoc ale mi už nemáme iné riešenia keď chceme vyliečiť našu dcérku a dopriať jej plnohodnotný život ako majú ostatné deti a verte mi že robíme od jej narodenia preto všetko a nič nás nezastaví a budeme vďačný za každú poskytnutú pomoc. Ďakujeme

Podporiť výzvu

Image 1

dieťa patrí mame, nie do detského domova!

Nikola vychováva svoju už skoro 3ročnú dcérku Valentínku, otec zomrel, keď bola Valentínka ešte v brušku, odvtedy Nikola s dcérou sa ocitli v krízovom centre, v Januári bude mať Valentínka...

Podporiť výzvu

Image 1

OBČIANSKE ZDRUZENIE RANČ EMANUEL

Túžba pomáhať tým najbiednejším nás viedla k vytvoreniu občianskeho združenia Ranč Emanuel a následne k realizácii projektu domu na polceste. Týmto projektom chceme reagovať na potreby cieľových skupín a tiež...

Podporiť výzvu

Image 4

Pomoc pre veľkú bojovníčku Emku a jej súrodencov

emka je babetko 720 g a 31 cm je to silna bojovnička aj napriek tomu ze sa narodila predcasne 30 tt bojuje presovskej nemocnici o zivot preto prosim z...

Podporiť výzvu