ĽudiaĽuďom.sk Blog

Júj, ako sa len teším! Ešte viac než vtedy pred mnohými rokmi, keď mi dávali nový asfaltový koberec! Vtedy som si myslela, že práve nový koberec je premňa to najlepšie. No po pár mesiacoch, čo sa po mne preháňali tisícky áut denne, som pochopila, že by mi bolo lepšie aj bez neho. Moja radosť je preto v tejto chvíli taká veľká ako celá celučičká zem. Konečne si poriadne oddýchnem a vydýchnem zároveň! Žiadna hustá premávka, žiadne preťažené kamióny, žiadne dopravné správy v rozhlase, kde sa doteraz aspoň dvakrát do týždňa spomínala moja ctená maličkosť. Vraveli, že vraj R54 je zase preťažená, a preto sa jej radšej vyhnite. Minule ma však spomínali z iného dôvodu, vraj je na mne toľko výtlkov po prvej polovici zimy, že vodičom odporúčajú obísť ma po vedľajších cestách. Konečne si aj ja zaslúžim kľud. Žiadny dopravný stres! Aj, my, cesty potrebujeme občas vypnúť, no ale kvôli vám, vodičom náhliacim sa za kadečím a kadekým, sme zhovievaví a veľkoryso vás púšťame po našich ctených chrbátoch. Ale aj nás treba občas dávať do poriadku, aby ste sa mohli po nás voziť. Júj, ale sa teším! Pre to množstvo výtlkov, čo mám na sebe, sa konečne môžem natiahnuť a ponatriasať svoje cestné zákruty, hlavne, tie dvojité. Už pár rokov som ich nenatiahla, a tak teraz mám jedinečnú príležitosť. To je úľava, cítim si každý cestný stavec. Už by ma mohli riaditelia cestnej správy poslať na pravidelné cestné liečenie, mám naň nárok dvakrát za desať rokov. Nakoniec ďakujem vám, milí vodiči, lebo pre vás a vašu prehustenú premávku sa po dlhých rokoch môžem od vás a vašich áut oslobodiť. To je pocit skutočnej slobody! Nijaké zápchy! Pre výtlky ma všetci radšej obchádzate naďaleko, len aby ste si nepoškodili kolesá. Takýto stav mi aj vyhovuje. Aha, cestári! A čo vy tu? Majú asfalt a lopaty. Idú ma reparovať. Takže koniec mojej dovolenky sa nenávratne blíži. Apropo, vodiči, jazdite opatrneeee!