ĽudiaĽuďom.sk Blog

Smútok má rád tmu a ticho. Naozaj.  Keď sa všetko zastaví a stíši, doľahne  na vás všetko, na čo ste nemali čas myslieť počas dňa.  Eva Kubičková z Malženíc o tom vie svoje. Smsky od nej mi na mobile pípajú zásadne vždy okolo jedenástej, pol dvanástej v noci.  Nevadí  mi to, vždy  si vymeníme pár slov a ideme spať.  Neskoré večery bývajú pre Evu vždy najhoršie. Uloží svojich štyroch synov do postieľok a keď zaspia, uvedomí si, ako je strašne sama. V rodinnom dome, ktorý postavili s manželom. Hypotéku naň musí teraz splácať sama.  Je na materskej a pri štyroch malých deťoch sa len tak ľahko nezamestná. Verte, niet jej čo závidieť. Absolútne nie.

Manžel mal skvelú prácu – podnikal s plastovými oknami. Mali úplne všetko – lásku, rodinné šťastie aj novostavbu, ktorú si vysnívali. Až do dňa, keď sa manžel rozhodol ísť do práce a už sa z nej nevrátil. Jeho auto dostalo na námraze šmyk a protiidúci kamión sa mu už nedokázal vyhnúť. Bol na mieste mŕtvy.  Zostala po ňom nedokončená práca, nesplatená hypotéka, nešťastná manželka a štyri malé deti, z ktorých najmladší chlapček mal sotva pár mesiacov. To bolo pred dvoma rokmi.

Ak si niekto zaslúži obdiv, Eva to určite je. Nezosypala sa a nezabalila to, hoci na to mala milión dôvodov. Splátky nepočkajú. Deti tiež nie. Doteraz rátajú každé euro. Na oblečenie, na potraviny, hračky, na jedlo, na benzín a na hypotéku. Ale idú ďalej aj keď veľakrát uvažujem o tom, kde berú toľko sily.  Eva je veriaca a napriek tomu, čo prežila, na vieru nezanevrela. Naopak. Modlí sa. Za lepšie dni, týždne, mesiace… Za to, aby dokázala ísť ďalej.

Spoznala som ju vďaka Famílii Slovenskej televízie. O ich živote sme nakrútili smutný dokument. Jej príbeh chytí za srdce každého.  Chytil aj mňa. A preto som sa rozhodla, že vám o ňom napíšem aj sem. Pretože tejto stránke verím. A verím aj tomu, že pomôže.  A že  to Eve trošku uľahčíme.

 

P.S.: Keď mi najbližšie napíše smsku o tom, že sa má super a že jej je už krajšie, dám vám vedieť.  Bude to totiž hlavne vďaka vám.