O sklade snov

photo2

Neviem, či ste už o tom počuli, ale existuje miesto, ktoré sa volá Sklad snov. Sem putujú všetky sny, ktoré sa vám v noci zdali. Veď koľkokrát sa vám niečo pekné snívalo, celú noc ste sa usmievali a ráno? Ráno bol ten sen fuč! Nech ste sa snažili akokoľvek, nepodarilo sa vám naň spomenúť.

Sklad snov je miesto tajomné, ba dokonca tajné. Cestu doň nepozná takmer nikto. Vie ju iba Cyril, ktorý tam robí skladníka. A robota je to veru ťažká. Veď si len predstavte tú lopotu, každú chvíľu sa niekomu niečo zazdá a keď sa zobudí, jeho sen letí do skladu. Ešte šťastie, že sa tá naša Zem točí a noc nie je všade naraz. To by sa Cyril od tej lopoty asi aj zbláznil.

Celý deň sedí za veľkým stolom a každý sen musí riadne zaznačiť, no najmä zatriediť. Aby sa mu nepoplietli tie dobré s tými strašidelnými. Ako práve teraz.

“Aničke z Prešova sa snívalo o veľkom dome plnom bábik. Tento sen ide do skrine s hračkárskymi snami,” mrmle si Cyril a už siaha po ďalšom. “Tento je od Lukáša z Bytče, zdalo sa mu o tom, že jazdí na formule. A dokonca vyhral na Hungaroringu. Tento sen musí ísť k autičkárskym. A pozrime sa, sen od Martinky z Lučenca. Celú noc ju naháňal obrovský drak. Bŕŕ, tento šupnem k strašidelným!”

Lenže čo sa nestalo, Cyril to celé doplietol a tak sa sen s drakom dostal do úplne inej skrine. Na tom by nič nebolo, keby to nebola skriňa so snami protibubáckymi.

Protibubácke sny sú také, ktoré prichádzajú len v špeciálnych prípadoch, keď si ich mamičky a oteckovia vyžiadajú zo Skladu snov. Napríklad Emilko sa veľmi bojí bubákov, desí sa, že sa v tme vynoria spod postele. Aj preto každý večer s ním musí zaspávať maminka. Najprv mu číta z veľkej rozprávkovej knižky a okrem toho mu musí nechať zažatú lampu pri posteli. Lebo každý vie, že bubáci sa svetla boja.

Aj dnes mamička musela privolať protibubácky sen. Keď Cyril začul, ako otvorila rozprávkovú knihu, siahol do skrine, schmatol hneď prvý a poslal ho Emilkovi na vankúš. Ale beda! Bol to ten strašidelný, ten o drakovi.

Emilko ledva zaspal, už sa mu v sne objavil drak. Mal tri hlavy, a keď práve nechŕlil plameň zo svojich troch papulí, strašne mu z nich smrdelo. Lebo drak bol neporiadnik a zuby si veru nečistil. Aj nechty mal dlhé a špinavé. No fuj! Drak v tom sne zbadal Emilka a hneď a zaraz ho začal naháňať.

Ako to už chodí, Emilko sa o chvíľu zobudil, celý spotený a začal usedavo plakať. Nepomáhalo hladkanie od mamičky, ani pohár mlieka, čo mu otecko doniesol. Bál sa čo i len jedno oko zatvoriť. Veď už to neboli len budáci, ale aj drak, čo ho ľakal. Emilko len ležal v posteli, s očami naširoko otvorenými a uprene pozeral na strop.

Našťastie, v takýchto chvíľach sa v Sklade snov rozozvučí siréna, ktorá skladníka Cyrila upozorní, že kdesi sa čosi zlé deje, že nejaké decko nevie spať a bojí sa snov. Má to ten Cyril ale neľahkú robotu, no tentoraz si za to môže sám. Veď to on narobil takúto galibu!

Vtedy musí ísť skladník až na koniec tej najdlhšej chodby, kde je malá skrinka. Tá ukrýva sny najvzácnejšie. Volajú sa klipkacie. To preto, že keď sa stretnete s takým sníčkom, aj keď nechcete zaspať, pomaly vám začnú klipkať viečka. Najprv pomaličky, potom stále viac a viac oťažievajú, až sa napokon oči zavrú úplne a vám sa zdá ten najkrajší sen.

Aj Emilkovi oťaželi viečka. Zrazu sám seba videl, ako sedí v lokomotíve toho najkrajšieho vlaku na svete. Z komína sa mu dymilo, koľajnice pod ním vydávali krásny ťukotavý zvuk a viete, kto bol rušňovodičom? No predsa Emilko. Keď na obzore zbadal Tatry, ako sa vynárajú spoza jesennej hmly, od radosti zahúkal na všetkých naokolo. Ľudia pri trati mu mávali a v neďalekej stanici už čakalo mnoho detí, aby ich svojim vlakom zviezol.

A Emilko sa zo sna začal usmievať. Mamička ho riadne prikryla a pre istotu nechala zažané, veď opatrení proti bubákom niekdy nie je dosť.

“Uf, to bol teda deň,” vydýchol si Cyril. Veľmi sa tešil, že sa napokon všetko dalo do poriadku. Spokojný preto sám siahol do najbližšej skrine so snami, lebo aj taký Cyril zo Skladu snov má predsa právo na prestávku a počas prestávky je najlepšie zdriemnuť si a nechať si zdať nejaký krásny sen.

Tak dobrú noc, Cyril! Dobrú noc, deti! Nech sa vám niečo pekné sníva…

Autorka kresieb: Blanca (4 r.)


Roland Kyška venuje túto rozprávku pre

Image 7

Pomoc v ťažkej životnej situácii.

Žiadosť o pomoc pre Jakubka a jeho rodinu.

Podporiť výzvu

Image 14

Vrúcna prosba k dobrým ľuďom

Vrúcne prosíme dobrých ľudí o finančnú pomoc pre päť člennu rodinu.Verime že stále dobrý ľudia s veľkým srdcom existujú. Veríme že našu výzvu podporíte s každým eurom....

Podporiť výzvu

Image 28

Damiánkov sen

Damiánko sa narodil so vzácnou diagnózou downov syndróm.......

Podporiť výzvu

Image 68

Spoločnými silami dokážeme veľké veci

Ahojte, voláme sa Sárka a Ondrejko, sme 5,5 ročné usmievavé dvojičky a obaja by sme chceli byť, ako zdravé deti. Žiaľ ručičky a nožičky nás nechcú počúvať....

Podporiť výzvu