Pri príležitosti uvedenia filmu Diana do slovenských kín sa distribučná spoločnosť Bonton Film v spolupráci s portálom ĽudiaĽuďom.sk rozhodla upozorniť na potrebu pomáhať deťom a vzdať tak hold princeznej Diane a jej dobročinným aktivitám. Spoločnosť Bonton Film pre Vás pripravila e-aukcie, z ktorých vydražená suma poputuje OZ Malíček na pomoc predčasne narodeným deťom. Zapojte sa do e-aukcie “Pozvánka na premiéru filmu Diana” a “Toaletná voda Forever Orchid od spoločnosti Mary Kay” a pomôžte združeniu vyzbierať potrebné financie.

Na nasledujúcich riadkoch sa dočítate zaujímavosti z príprav filmu Diana a čomu musela čeliť herečka Naomi Watts.

Na obsadenie úlohy Diany sa filmoví tvorcovia bez váhania obrátili na pôvodom britskú herečku Naomi Watts, dvakrát nominovanú na Cenu Akadémie za hlavné úlohy vo filmoch 21 gramov a Nič nás nerozdelí. „Neviem, kto ešte iný by mohol byť pre túto úlohu dosť dobrý,“ hovorí režisér. „Naomi je vynikajúca, mimoriadna herečka. Má schopnosti chameleóna. Keď sa na ňu pozeráte viete, že to je ona, ale zároveň jej veríte aj jej postavu. A v tomto prípade sa pozeráte na Dianu. Je to mimoriadny dar, ktorý dostala.“

Watts sa pustila do štúdia a príprav na svoju veľkú rolu. „Rozhodne som sa na túto úlohu pripravovala viac, ako na ktorúkoľvek moju predchádzajúcu,“ priznáva Watts. Počas tohoto času jej Hirschbiegel donekonečna posielal malé poznámky a pikošky, na ktoré narazil ako napríklad značku parfému, ktorý Diana používala a podobné drobnosti.

Pre Watts bolo pri prípravách najdôležitejšie, aby dokázala napodobniť Dianin hlas. „Pred začiatkom filmovania som šesť týždňov veľmi tvrdo trénovala s Penny Dyer (Kráľovná, Môj týždeň s Marylin) a rovnako aj s Williamom Conacherom (The Railway Man, Billy Elliot), ktorý ma trénoval aj potom priamo pri filmovaní. Ja som skrátka chcela, aby to bolo perfektné,“ vraví. „Dianin hlas je niečo, na čo sa všetci veľmi dobre pamätáme. Bola aristokratka, ale nemala takú tú staromódnu stuhnutú hornú peru. Bolo to príjemné a moderné a trochu neznelé, čo hlasu ešte dodávalo na atraktivite. Bolo toho veľa, čo som si musela nacvičiť. Dokonca aj moja mama mi povedala: ‘Panebože, Naomi, neviem, či sa ti niekedy podarí dosiahnuť ten hlas!‘“

Najväčším zdrojom informácií, na ktoré sa aj najviac sústredila, bolo pre herečku interview v relácii Panoráma medzi Dianou a Bashirom. „Celé týždne pre začatím filmovania, ale aj počas neho, som si to dookola púšťala a počúvala celé interview znova a znova.“

Watts používala toto interview nielen na to, aby sa naučila napodobniť Dianin hlas, ale prostredníctvom neho študovala aj Dianine maniere – pohyby tváre, očí, ako sa jej pohybovali vlasy. Pomohlo jej to tiež hlbšie porozumieť jej osobnosti a čím viac ju počúvala, tým väčšmi ju obdivovala a tým viac aj rozumela, prečo napokon prehovorila.

„Podľa mňa boli jej odpovede v tom interview brilantné. Viem, že ľudia majú o tom zmiešané pocity, ale ja viem, že by som chcela spraviť to isté, len neviem, či som bola schopná na to v sebe nájsť dosť odvahy. A toto bola žena, ktorá išla naživo bez akejkoľvek prípravy  večer o 19 hodine. Náramne sa mi páči, že napriek všetkým nástrahám a prekážkam bojovala za svoje šťastie a preto ja pred ňou skladám klobúk.“

Počas prípravnej fázy pred samotným filmovaním Watts úzko spolupracovala s Noriko Watanabe (Gejša, Portrét dámy), ktorá vytvorila jej účes a make-up. Spolu s Hirschbiegelom sa prehŕňali stovkami Dianiných fotiek z rokov 1996 a 1997. Filmoví tvorcovia sa zhodli na tom, že aj keď je dôležité, aby vytvorili vzhľad, ktorý by diváci prijali, nechceli aby sa z Watts stala karikatúra. Naomi nie je Dianinou dvojníčkou a to sme ani nechceli,“ vysvetľuje Bernstein. „Toto je naša interpretácia a, samozrejme, jej vzhľad je súčasťou tej interpretácie.“

Dianine účesy boli jednými z najviac fotografovanými a zdokumentovanými na svete a definujú rôzne obdobia jej života. Pre Watts jej premena začala parochňou. Mali sme štyri parochne, pretože počas obdobia medzi rokmi 1995 a 1997 mala rôzne dĺžky a farby. Počas filmovania to bolo dosť náročné, pretože niekedy som sa musela za jeden deň zmeniť aj štyrikrát,“ vraví.

Ďalším charakteristickým prvkom bol Dianin nos. „Ja mám úplne iný nos, tak som chcela spraviť niečo, čo by ho trochu zväčšilo ale tak, aby to príliš nerušilo,“ opisuje. Vyskúšali niekoľko možností a napokon sa rozhodli pre malú protetiku na chrbát nosa.

Keď boli hotoví s parochňami a nosom, režisér sa zameral na oči, pretože podľa neho v očiach je všetko. Znamenalo to použitie ohromného množstva mascary a pre interview s Bashirom aj veľmi silnú očnú linku. Aby sa ešte viac priblížila Diane, Watts si dokonca oholila obočie. „Make-up bol v podstate veľmi jednoduchý, ale na jej očiach bolo niečo fantastické. Mohli sa zmeniť z plachého a zraniteľného pohľadu na skutočne silný očný kontakt, ktorý mohol byť až konfrontačný. Kvôli týmto jej očiam mohol byť príbeh častokrát rozprávaný len jediným pohľadom,“ vysvetľuje.

Okrem týchto niekoľkých fyzických znakov sa musela Watts naučiť pohybovať tvárou v opačnom smere. „Moja tvár má tendenciu pohybovať sa doprava, kým Dianina doľava a túto stranu som sa musela naučiť používať. Vlastne bolo pomerne ťažké nasmerovať moju tvár, aby pracovala opačným smerom.“

Ďalšiu významnú úlohu v premene herečky zohrávali kostýmy. Dianina garderóba je zdokumentovaná rovnako dôkladne, ako aj jej účesy a ľudia ju do veľkej miery poznajú.

Kostýmový návrhár Julian Day (Rush, Nowhere Boy) sa zameral na súpravy v jednoduchých farbách námorníckej modrej, čiernej, béžovej a krémovej. „V posledných rokoch svojho života Diana veľmi zjednodušila svoj štýl, bol veľmi elegantný a klasický. Nosila rovné šaty, ktoré nemali príliš veľa vzorov,“ hovorí. „Naomi som sa pýtal, čo jej svedčí a bavili sme sa o jej vzhľade. Bolo veľmi dôležité tieto dve osoby spojiť – čo by svedčalo jej aj Diane. Jej štýl a elegancia je viac ako všetko ostatné.“

Day oslovil niekoľkých návrhárov, aby pre film znova vyrobili niektoré z Dianiných vecí. Versace, jeden z jej favoritov, vyrobil úplne rovnaký modrý plášť, aký mala na sebe na podujatí Victora Changa v Sydney v Austrálii. Jacques Azagury, ďalší Dianin obľúbený návrhár, zase pre film zapožičal dvojo šiat, ktoré Diana aj skutočne nosila. „Proporčne sedeli Naomi perfektne, len sme ich museli trošku upraviť,“ poznamenáva.

Nie všetky kostýmy sú ale presnou kópiou tých, ktoré Diana nosila. „Rozhodli sme sa, že radšej, ako kopírovať všetky detaily, napodobníme jej štýl. Niektorým sa to páčiť môže, niektorým nie. My sme ale nerobili dokumentárny film. Je veľa udalostí, o ktorých ľudia nevedia, čo mala oblečené, tak som to vzal ako celkový štýl a nie len kopírovanie jednotlivých kúskov z jej šatníka.“

Pre legendárne scény vo filme sa filmoví tvorcovia rozhodli, že kostýmy musia byť presne rovnaké ako v skutočnosti boli, pretože ich ľudia predtým už mnohokrát videli. To platí aj o Bashirovom interview, charitatívnom podujatí Victora Changa a Dianinej mínovej misii. „Keďže sú tieto scény také dôverne známe, nechceli sme z nich divákov vyviesť,“ vysvetľuje Day.