ĽudiaĽuďom.sk Blog

Koncom novembra minulého roku, keď otvárali nízkoprahové centrum UpSide na Obchodnej ulici v Bratislave, som dal verejný prísľub, že ak do konca roka na portáli ĽudiaĽuďom.sk suma darov prekročí 750-tisíc eur, budem v klube každú januárovú stredu obsluhovať ako dobrovoľník. Stalo sa a tak som pred mesiacom v zástere začal čapovať kofolu, variť kávu či čaj a roznášať zákusky alebo iné dobroty. Občas mi síce niečo z podnosu “skočilo” na zem, za čo sa ospravedlňujem, no inak verím, že som bol nápomocný a do UpSide-u som azda pritiahol aj nových podporovateľov.

Dnes som si odkrútil štvrtú, poslednú “šichtu”, jednu sme totiž z januára museli presunúť na prvú februárovú stredu. Každá trvala štyri hodiny, dnes dokonca o čosi viac a tak nadišiel čas bilancovať. Sedím za počítačom riadne uťahaný, no plný zážitkov a pocitov, ktoré by som s vami rád zdieľal. Toto sú veci, ktoré som sa za uplynulé stredy naučil:

 

1. Dobrovoľníčiť je výborná vec, ktorá vás nabije pozitívnou energiou! Všetci raz za čas robíme nezištné dobré skutky. Keď som bol chalan, pod vplyvom foglaroviek a Modrého života (Kto čítal Prístav volá, vie, o čom hovorím.), som sa snažil urobiť jeden dobrý čin denne, dokonca som si to značil. Dnes sa už takej štatistiky trochu bojím, no štyri večery v UpSide ma naučili jednu vec – ak niekomu cieľavedome a nezištne pomáhate, vráti sa vám to tým najlepším pocitom, teplom pri srdci a endorfínmi na maxime. UpSide je postavený na dobrovoľníkoch, všetci odborníci tam robia bez nároku na honorár a tak ten pocit bol možno ešte silnejší. Je to skvelá rodina ľudí s dobrým srdcom.
2. Každý potrebuje aspoň dve uši naviac! V UpSide som stretol mnoho mladých ľudí, ktorých veľkým problémom bolo, že si ich nemal kto vypočuť, nemal s nimi kto prebrať ich súženia. Na Obchodnej 33 ten priestor našli. Vždy sú tu uši pripravené počúvať a ústa, ktoré vyjadria podporu, poradia, nasmerujú. Ja sám si odtiaľ beriem záväzok, že budem ľudí v mojom okolí viac počúvať, že si najmä nájdem viac času s nimi byť a preberať, čo ich trápi.
3. Mladá generácia nie je stratená, ako sa hovorí! Za štyri večery som spoznal mladých ľudí, ktorí by možno mohli byť radšej večer v kine, krčme či na nejakom internátnom žúre. Vysokoškolákov, ktorí namiesto toho sedia s mladými ľuďmi a snažia sa im pomôcť. Len tak, lebo ich to baví a vedia, že to má zmysel. Ak mi ešte niekto povie, že títo dnešní mladí sú nanič, dotiahnem ho za ruku do UpSide-u.
4. Neexistuje malá boľačka! Problém je možné riešiť, keď je obrovským balvanom, len to už občas môže byť neskoro. Lepšie je niekedy problémy hľadať v zárodkoch a zabrániť tomu, aby sa z nich stali balvany. Nebudem písať o príbehoch, ktoré som v UpSide počul. Nepatrí sa. Viem len, že prevencia je veľmi potrebná aj v oblasti duševného zdravia. Mimochodom, spoznal som pár budúcich psychológov (študentov, ktorí pracujú v klube ako dobrovoľníci), už čoskoro budú zrejme v praxi a poviem vám, nebál by som sa zveriť sa im.
5. Práca čašníka je fakt drina! Bolia ma nohy, chrbát a som skutočne riadne “zdevastovaný”. Po tejto skúsenosti budem k čašníkom omnoho milší, aj keby som mal za sebou riadne blbý deň. Možno ho totiž mali aj oni. A navyše pekných pár hodín na nohách.