PATCHWORKOVÝ VANKÚŠIK

Obraz_ 013

Mala som dve hodiny len pre seba. Čosi také sa mi už dlho nestalo. Nenapadlo mi nič súcejšie a nič múdrejšie, ako sa prebehnúť po obchodoch. V ruke som stískala peňaženku, v ktorej som mala kvartálnu odmenu. Nemusím o nej hovoriť nič manželovi, napadlo mi, no myšlienku som rýchlo zavrátila. Nedokážem klamať. Možno v maličkostiach. V duchu som si premietla poslednú milosrdnú lož, pri ktorej som zaklipkala očami, keď sa ma spýtal na bledomodrý nohavicový kostým.

– Blázniš? Ten mi visí v skrini už dobré tri roky, len som ho neobliekla. Nespomínaš si, veď sme ho spolu kupovali? – nanucovala som mužovi myšlienku nielen o jeho nadchádzajúcom vákuu v pamäťových bunkách, ale aj to, že som čosi zhodila z váhy. Len začudovane pokrútil hlavou a nič viac nepovedal. Môj muž je totiž taký. Nekomentuje čo nemusí. Neznáša prieky a spory, a preto si už dvadsaťsedem rokov tak rozumieme. A za to, aký je, pomyslela som si, by som mu z prémií mala čosi kúpiť. Niečo, čo by mu oblažilo dušu. Vošla som do obchodíku s malými milými drobnosťami a moju pozornosť upútal patchworkový vankúš. Niežeby z neho skákal meter dvadsať, ale ak kúpim tri, jeden mu môžem prepustiť, vírilo mi hlavou.

– Jeden stojí dvadsať euro, – informovala ma milá predavačka, ktorej sa na tvári musela už v detstve usadiť dobrota duše, – s výplňou o tri eurá viac.

– Vezmem len jeden, – usúdila som, keď som si prepočítala, koľko stojí ručná práca. Poduška s rôznofarebnými postrihanými zvyškami látok a zošitými najprv ručne, potom na stroji, ma uchvátila.

– A to si prečo kúpila len jednu? – spýtal sa môj muž a ja som od radosti podskočila. Ktorá žena má takého chápajúceho tvora vedľa seba, blahorečila som mu a zoširoka sa na neho usmiala.

– Ak sa ti páči táto, ladená do červena, je tvoja. Ja si odskočím zajtra do malého obchodíka s malými drobnosťami v centre mesta a kúpim si ladený do zelena.

– Ale ho, prosím ťa, najprv oper, nechcem si klásť hlavu a tvár na podhlavník, ktorý prešiel x rukami, dobre, miláčik?

Prikývla som a vošla do kúpeľne. Šiesty zmysel mi nahováral, aby som bielo-červeno-zelenú patchworkovú poduška len osprchovala vlažnou vodou. Bála som sa pridať teplejšiu a hneď, ako sa spustil prúd vody na ňu, som pochopila. Červená farba púšťala a ja som stŕpla hrôzou.

– Zajtra ho pôjdeš vrátiť. Preboha živého, dvadsať euro, to je šesťsto korún, – prepočítaval manžel stále na koruny aj po rokoch po zavedení eura, – a taký šit! – nálada sa mu riadne zmenila. Rozložila som sušiak a vankúš naň položila, aby nevisel za uši a voda nestekala do látky. Ale červená farba sa s agresivitou vliala do bielej a narobila v látke škaredé fľaky. Vedela som, že keď sa vankúš vysuší, bude to ešte horšie. Začala som zhľadávať účtenku a keď som s ňou a už suchým podhlavníkom na druhý deň vošla do malej predajne, predavačka zdúpnela.

– Veľmi ma to mrzí, to sa nám ešte nikdy nestalo, – povedala a hneď vytiahla mobil z kabelky, aby zatelefonovala žene, ktorá patchworkové podušky šila. Jej hlas bolo počuť na celú malú predajňu, aj keď predavačka mala mobil pritisnutý k uchu.

– To je nezmysel, – kričal ženský hlas, – každú látku vždy zvlášť periem, kým začnem šiť. Zákazníčka musela vankúš prať v pračke na vysokej teplote, – začula som a prudko krútila hlavou, akože ja nie, nie som blázon, aby som robila takú somarinu. Ale žena na druhom konci, aj keď jej predavačka oponovala, sa ďalej srdila, – a načo ho vôbec prala!? … sa pýtam.

A to ma vystrelilo do zlosti a do pozoru. Cítila som tikanie v záhlaví.

– Pozrite sa, peniaze za vankúš musíte vrátiť do predajne, pani Neviemaká, my si nemôžeme dovoliť takto sklamať zákazníkov. Pochopiteľne, že ho pani zákazníčka oprala, lepšie povedané, len ho opláchla v letnej vode… nie, nie v pračke, už som vám to vysvetlila… nie je to jednorazový vankúš, to musíte uznať… jednoducho sa to stalo a my to musíme vziať na seba. Ja zákazníčke vrátim peniaze a vy, verím, mi vrátite to, čo ste si za ušitie vankúša od nás včera vyúčtovali.

Naťahovanie s pani šičkou trvalo dobrých pätnásť minút. Strácala by som trpezlivosť, keby som nesledovala dobrotivé oči a svätý pokoj v tvári predavačky. Ani raz nezvýšila hlas, každú vetu len konštatovala. Netušila som, ako sa tie dve nakoniec dohodli, no keď zrušila hovor, usmiala sa na mňa a krátko pokrútila hlavou.

– Ešte raz nám to prepáčte. Mrzí ma, že ste museli sem merať cestu. Peniaze vám vrátim, – povedala a vytiahla zo svojej kabelky peňaženku.

– Vy mi chcete dať vlastné peniaze?

– Isteže. Je to moje riziko. A môj obchod. A ja by som bola veľmi nerada, keby ste sa k nám už nechceli vrátiť.

– A čo ak vám tá pani peniaze nevráti a pre reklamovaný vankúšik si ani nepríde? – zvraštila som obrvy. Predavačka sa znovu milo usmiala a akomak si vzdychla.

– Tak s vankúšikom budem utierať prach, ale ja budem mať svedomie voči vám čisté, – povedala a podala mi dvadsať eurovú bankovku. Netuším, ako sa tie dve nakoniec pokonali, no do tej predajne budem rozhodne často chodiť, pretože okrem milých drobností tam bezplatne dávajú aj milý úsmev. A ten sa dnes akosi, bohužiaľ, nenosí, aj keď zo všetkého najväčšmi, poteší.

– Apropo, miláčik, čo keby som do predajne zajtra zašla a kúpila tam hnedo-oranžovú keramickú misku. Vskutku je krásna.

– A treba nám ju? – spýtal sa pragmaticky môj manžel.

– Netreba. Ale vyrobili ju ruky z chránených dielní, – odvetila som a môj muž sa chabo pousmial a s privretými očami súhlasne prikývol. Jediné čo ma mrzí, že som to neurobila hneď, keď som v predajni s maličkosťami našla takú veľkú vec, akou je obyčajný úsmev.

Image 0

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Poskytujeme rodinám detí so zdravotným znevýhodnením platformu pre presadzovanie ich potrieb a poradenstvo vďaka autentickosti, profesionalite a odbornej znalosti. Poskytujeme komplexné informácie a podporujeme funkčné služby pre rodiny....

Podporiť výzvu

Image 7

Pomoc

Prosím...

Podporiť výzvu

Image 21

Pomôžte Charlottke s rehabilitáciou, aby jej rúčka napredovala, kým je ešte čas

Je krásne mat dieťa každá žena tuží po dieťati .Moje dievčatko prišlo na tento svet veľmi krásne ale keď sa stalo niečo nečakane musí bojovať od narodenia aby sa mohla...

Podporiť výzvu