ĽudiaĽuďom.sk Blog

Už niekoľko dní sa snažím si zostaviť rebríček hodnôt.Patrím medzi ľudí ,čo pomoc potrebujú.Mala som šťastie v nešťastí,snívala som sen,ktorý sa nám splnil.Pýtajte a bude Vám dopriate.Viem,že sa odhodlať nato,aby ste požiadali o pomoc nie je jednoduché.Vystúpite z anonymity,zopár ľudí do Vás kopne,aby ste náhodou nezabudli kam patríte….ale to všetko sa dá zvládnuť,prejdete takou malou skuškou odvahy,ktorá Vás posilní a nedovolí padať ďalej na dno. Ja som si to prežila.Boli dni,keď sme nemali na chlieb.A práve preto mám denno denne pocit,že musím pomôcť dalej. Snažím sa dodať odvahu ľuďom,ktorí sú už na kolenách. Prečo?že mám aj vlastné problémy,no áno. Mne ľudia pomohli. Tak nech aj oni pocítia to,čo sme prežívali my,keď nám cudzí ľudia pomohli.Mali by sme si byť bližší k sebe,pomôcť tomu,kto to naozaj potrebuje.Buďme k sebe dobrí,usmejme sa na druhého,možno si pomyslí, že nám preskočilo,no my budeme mať deň krajší :) . Mojou srdcovkou sú choré a týrané detičky. Ale veľmi ťažko znášam osudy starších ľudí,ktorí nemajú na lieky,na stravu.Preto sa k Vám ľudia so srdiečkom na správnom mieste prihováram,skúste pomôcť ak máte možnosť,lebo ľudia čo prosia,sú niekedy úplne na dne,treba im pomôcť vstať a dokázať im,že bude lepšie. Buďme k sebe dobrý a hneď budú naše dni krajšie.

 

PROSÍM O ZDIEĽANIE PRÍBEHOV -VÝZIEV

 

 

Život ma donútil plakať, 
ale nedokázal mi vymazať úsmev na tvári. 
Život mi zlomil srdce,
ale nedokázal zničiť moju dušu.
Život mi ukradol veľa nádeje,
ale nedokázal mi vziať moje sny.
Život mi rokmi vyryl vrásky na tvári,
ale nedokázal, aby zostárlo moje srdce…