Pomoc má rôzne podoby
Pomoc a podpora.
Akákoľvek. Morálna, hmotná, finančná. Od jednotlivcov, súkromných firiem, štátu… Ak má pomôcť niečo otvoriť, zrekonštruovať, obnoviť, zveľadiť, vybudovať, či skvalitniť život chorému, starému, hendikepovanému, talentovanému… treba pre to urobiť maximum.
Nie, to nestačí. Treba urobiť viac. A možno aj obrátiť všetko naruby. Alebo spojiť príjemné s užitočným. Aj keď niekedy na pohľad nemožným.
To sa mi zdalo aj vtedy, keď som na Facebook zverejnila jeden zo svojich statusov: „Upečiem na objednávku“.
Aké jednoduché. Z ponúkaných koláčov si stačí vybrať ten, na ktorý máte aktuálne chuť, alebo ktorý môže spríjemniť Vašu domácu oslavu narodenín, mením, či iného jubilea alebo dokonca len tak, pre radosť. A ak ste z okolia Bystrice či Zvolena, tak máte k tomu jeden bonus navyše, dopravím ho až na Váš stôl.
Vedela som však, že prídu komentáre typu: „Škoda, že si tak ďaleko, hneď by som si objednala,“ ale i otázky s textom: „A ako sa koláč dostane ku mne, keď som z Bratislavy/Košíc/Prievidze…?“
Pripravila som sa.
Okrem vajec s cukrom, šľahačky a iných surovín som šľahala aj pozitívnou energiou na šoféra diaľkového autobusu, ktorého som na zvolenskej autobusovej stanici motivovala kúskom koláča upečeného len pre neho, ako odmenu za to, že prevezme odo mňa ten, čo si objednala jedna osoba z Vás.
Súhlasil.
Usmial sa, svoj koláč na mieste ochutnal, druhý prevzal. Poctivo zabalený, označený menom adresáta.
O tri hodiny na to mi pípla esemeska. „Koláč doručený a polovicu sme zjedli ešte na stanici.“
Vydýchla som si. Všetko klaplo tak, ako malo. Teda až na ten dážď, ktorý sa spustil ešte v noci a trval aj nasledujúce ráno, a tak som sa na stanicu s trojkilovým koláčom trepala o barlách s dáždnikom v zuboch.
A možno aj o to viac ma potom potešilo, keď som sa večer na sociálnej sieti dočítala: „Objednávajte, koláč bol fantastický, najlepší a ešte aj podporíte dobrú vec.“
Aj preto, keď bude nabudúce pršať a budem niesť na stanicu ten Váš koláč, vedzte, že ten dáždnik v zuboch za to stojí.
A autobusárom už teraz ďakujem.
Marci V.K. podporuje výzvy
... DOPLATOK ZA LIEKY, ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSŤ A ZLEPŠENIE KVALITY ŽIVOTA...
Sama pomáha druhým vo svojom vlastnom občianskom združení, píše projekty pre tých, ktorí to potrebujú..pomôžme jej aj MY... Marcela je mladá 31 ročná žena, ktorá za posledné tri roky strávila v nemocnici viac ako 220 dní, je ťažko zdravotne postihnutá, má za sebou 18 operácií a jej zdravotná dokumentácia váži neuveriteľných 3,5 kg. Je jednou z tých, ktorí by potrebovali finančnú pomoc na privysoké doplatky za lieky, doplácanie zdravotných úkonov, liečení či kvôli cestovnému do nemocníc a na vyšetrenia.
Tréningové centrum pre hendikepovaných
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.