Pre koho teda?

-       Dofrasa Dorotka utíš tu Fifinu, veď zobudí celý dom!!! ozval sa zo spálne otcov hlas.

Dorotka nereagovala, spala akoby ju do vody hodil. A Fifi, malý nezdarený škrečok, ktorý cez deň odfukuje v kope pilín a v noci vyhrýza jablko alebo mrkvu, či behá v koliesku mal práve svoju nočnú chvíľku.

–       Dorotka počuješ!!! hneval sa prichádzajúci hlas z vedľajšej izby.

–       Asi spí, nechaj ju, idem tam ja! okríkol ho ženský hlas.

A už bolo počuť ťapkanie bosých nôh po predsieni až do detskej izby.

–       Fifi, čo nespíš? prihovorila sa mama škrečkovi.

Ten však iba na ňu pozrel spomedzi mriežok svojimi lesklými, čiernymi gorálkami a znova sa vrátil do vŕzgajúceho kolieska, kde si dal asi sto nočných kilometrov.

–       Katka, ja to už nevydržím, daj ho prosím ťa na balkón. Hneď zajtra kúpim vazelínu a namažem ložisko kolieska.

Mama poslúchla a malá Fifi cestovala s klietkou v jej rukách na balkón.

*Noc je teplá a možno ju to tam omrzí. Alebo aspoň tým vŕzganím odplaší všetkých netopierov.*

Dúfali obaja rodičia. Ľahli si spokojne spať a odfukovali až do rána.

Na druhý deň, keď otec poobede vyzdvihol Dorotku zo škôlky, čakali mamu, kedy aj ona príde z práce, aby  mohli ísť do mesta na nákup. Čakali asi dve hodiny. Otec už bol  nervózny. Zobral teda mobil a vytáčal manželkine číslo. Ona však nedvíhala a to v ňom  dvíhalo adrenalín.

V tom zaštrngotali vo dverách kľúče.

–       Kde si toľko  bola? vyzvedal otec.

–       Počkaj len zložím tašku a nachvíľu si oddýchnem.

–       My tu na teba čakáme, že pôjdeme do mesta a ty sa posadíš na gauč akoby si išla pozerať televíziu!

–       No na to vôbec nemám chuť.

–       Mami, tak kde si bola? vyzvedala Dorotka.

–       Ale bola som v obchode…

–       Ale veď sme sa dohodli, že pôjdeme spolu kúpiť Dorotke tie sandálky?! Skočil jej do reči otec.

–       Veď môžeme ísť, ja som len bola kúpiť tieto ponožky.  povedala mama a vytiahla ich z kabelky.

–       Ponožky si nechcela kupovať a mimochodom sú teplé a príliš malé číslo nezdá sa ti? oponoval otec.

–       Mami naozaj sú pre mňa príliš malé.

–       Zlatko, to nie sú pre teba.

–       A pre koho, pre teba, alebo pre tatina?

–       Nie, nie ani pre nás nie.

–       Tak pre koho teda, pre Fifi?

–       To už vôbec nie, pre ba…

–       Pre moje bábiky?

–       Nie, tie už žiadne ponožky nepotrebujú, veď ich máš celé porozoberané a nikto netuší, ktoré nohy a ruky patria ku ktorej hlave a telu.

–       Kúpite mi v meste novú bábiku?

–       Aby dopadla ako tie ostatné, to radšej nie. zapojil sa do rozhovoru otec.

–       Tak komu si ich kúpila. vyzvedali otec z Dorotkou.

–       Keď ma nenecháte dohovoriť.  Veď som povedala pre ba…

–       Pre babku Amáliu! zas hádala Dorotka. „ Ale tá má tiež väčšiu nohu!“

–       Ja už to tuším. povedal otec.

–       Čo tušíš povedz aj mne? nástojila dcérka.

–       Asi čakáme, mám pravdu mamina? so šťastným úsmevom sa zadíval na maminu otec.

–       To ti trvalo-otecko.

–       Aj mne povedzte, robíte tajnosti akoby som nebola vaša.

–       To vieš, že si naša. pritúlili si dcérku obaja rodičia.

–       Tak načo čakáme?

–       No na bá….

–       Bábätko? Ty brďo, A to akože, kedy má prísť. Príde teraz alebo stihneme ísť kúpiť tie sandále.

–       Ty hlúpučká, až na Vianoce.

–       No tak čo okolo toľko rozprávate, tak príde. A koho to bude bábätko tety Vierky alebo uja Viktora.

–       Naše. Budeš mať súrodenca!

–       Chcela by si sestričku, alebo bračeka?

–       Naše bábo? Nechápavo podotkla Dorotka. „A bude vedieť robiť kotrmelce?“

–       A prečo kotrmelce, čo si myslíš, že je to nejaká bábika na kľúčik, alebo Baby Born.

–       Tak teda, hádam sestričku, teda nie, pobrala by moje bábiky a ostatné hračky.

–       No tie tvoje rozkúskované, mohla by ich používať ako kúsatka.

–       Nie, chcem bračeka a bude sa volať Patrik.

–       Nie Patrik, otecko nechce aby sa syn volal po ňom. Čo tak Jakub?

–       Jakubov máme v škôlke piatich a sú strašne oplašení.

–       Tak Ondrej, čo vy na to?

–       Ondriš zasoplený, smradľavý z Horného Konca. Takého sme mali v našej dedine. Vždy si chodil požičiavať od našej mami vreckovky a keď si nemal do čoho, utieral nos do rukáva. Nie, Ondreja nie.

–       Ale nám sa páči! Rozhodne povedali dievčatá. „Alebo chceš Kornéliusa?“

–       Nie, tak radšej Ondrej.

–       A keby to bola predsa len sestrička?

–       Tak sa bude volať … ako naša mamina.

–       Katka?

–       Nie, dajme iné meno. Trebárs Karolínka.

–       Kaja?

–       Nie Kaja by sme ju určite nevolali.

–       A ako, Karolínka.

–       Ja by som ju volala Kaja! rozhodne povedala Dorotka.

–       Tak radšej jej dáme iné meno, napríklad Alžbetka.

–       Áno Alžbetku, to sa mi páči.

–       Ty chceš dať meno ako mala tá žobráčka Beta z doliny.

–       Náhodou, Alžbetku máme v škôlke a tá za mňa jedáva kapustu keď máme na obed.

–       Ty neješ kapustu? To mi je novinka.

–       Nie a Betka je celá rada, lebo ona ju zas veľmi ľúbi.

–       Tak fajn bude Alžbetka ako v Perinbabe.

–       A nečakáme dvojičky mamina. vyzvedal ocino.

–       Nie otecko, až tak si sa zas nemodlil.

–       Tak nevadí budeme sa modliť, aby sa narodilo hlavne zdravé.

–       Áno, nech je hlavne zdravé. Ale aj tak radšej chcem aby to bol radšej Ondrej.

–       No dobre ty môj mudrlant. Choď dať Fifi papať a môžeme ísť do toho mesta.

–       Hej. A potom mi pripomeňte vazelínu. pripomenul tatino, „Lebo už to škrípanie nechcem počúvať ďalšiu noc.“

 



Peter Podhradsky venuje túto rozprávku pre

Image 100

Pomôžte Alžbetke absolvovať potrebné rehabilitačné liečenia, aby raz mohla povedať " rúčka funguje"

Pomôžte Alžbetke absolvovať potrebné rehabilitačné liečenia, aby raz mohla povedať " rúčka funguje"

Podporiť výzvu

Image 28

Damiánkov sen

Damiánko sa narodil so vzácnou diagnózou downov syndróm.......

Podporiť výzvu

Image 68

Spoločnými silami dokážeme veľké veci

Ahojte, voláme sa Sárka a Ondrejko, sme 5,5 ročné usmievavé dvojičky a obaja by sme chceli byť, ako zdravé deti. Žiaľ ručičky a nožičky nás nechcú počúvať....

Podporiť výzvu

Image 20

Pomoc pre Tomáška a jeho rodinu

Pomôžte nám prosím, aby sme zvládli náročnú situáciu pri Tomáškovom zdravotnom stave....

Podporiť výzvu