ĽudiaĽuďom.sk Blog

Keď sa Zita rozvádzala, nik netušil prečo. Až po pár mesiacoch vyšlo najavo, že dôvodom nebola nevera jej manžela, ako sa mnohí domnievali, ale Zita. A keď sa prevalilo, kto bol tou príčinou, nie jeden zostal s otvorenými ústami.

• Zamilovala som sa do nej. Tušila som už roky, že som inak orientovaná, ale v našich zemepisných šírkach to nie je tolerované. Ľudia sa na vás pozerajú ako na čosi, čo si nezaslúži chodiť po svete, – zdôverila sa Zita priateľom, ktorí mali pre ňu síce pochopenie, no niektorí sa na ňu aj tak pozerali cez prsty.
• Máš dcéru. Ako to ona zvláda? – boli zvedaví.
• Moja dcéra je moderná mladá žena. Vychovávala som ju k tolerancii, nemyslím, že má s tým vážny problém. Napokon, so svojím otcom si dobre rozumie a vzťah medzi nami sa tiež nenarušil.

Anna, ktorá bola príčinou Zitinho životného rozhodnutia ju však po dvoch rokoch opustila. Ženy bývali v rodinnom dome po Zitiných rodičoch. Keď Zita našla dom prázdny, poplakala si. Trvalo jej pár dní, kým sa spamätala z rozchodu, no život išiel ďalej a ona mala pre čo žiť. Pracovala v redakcii novín a zahltená prácou pomaly zabúdala na doráňané srdce. Stretávala sa s množstvom ľudí a ich osudy jej nikdy neboli ľahostajné. Pri jednom stretnutí narazila na Kláru. Bola od nej o dvanásť rokov mladšia. Tridsaťročná žena mala mohutnú postavu, čierne vlasy a uhrančivý pohľad mandľových očí. Tie dve si mali čo povedať, no ani jedna z nich nevyslovila nahlas, v čo v kútiku duše verila. Že sa aj tá druhá zaľúbila. Do tej prvej. Keď vzájomné oťukávanie prešlo do skutočného vzťahu, Zita bola znovu šťastná.

• Mám novú partnerku. Myslím, že sa ti bude páčiť. Má zmysel pre humor a na každú otázku odpoveď, – zdôverila sa Zita dcére a tá len pokrčila ramenami.

Ak sa tak mama rozhodla, bude to rešpektovať. Ale Klára sa jej nepáčila. Mala zvláštny pohľad a vnútorný nepokoj, ktorý z nej priam sálal, sa dal odčítať. Ako je možné, že si to mama nevšimla. Bola zaľúbená a slepá. Klára sa nasťahovala k Zite do domu. Ale po čase Zita zistila, že je Klára žiarlivá. Jej žiarlivosť bola priam patologická. Robila jej scény hlavne po tom, ako sama prišla o prácu. Celé dni vysedávala doma.

• O všetko sa starám len ja. Ty si prídeš domov, ktovie, kde a s kým si sa toľký čas zarážala a ja tu čakám ako sprostá. Varím ti, žehlím, periem… upratujem, aby si ty mala priestor, no nevážiš si ma. Priznaj sa, s kým sa vláčiš? S ktorou ma podvádzaš? Videla som ťa ako nastupuješ pred redakciou do auta k ženskej, ktorá vyzerala ako štetka.
• Ty ma sleduješ? – zhrozila sa Zita.

To Klára nepriznala, no Zita sa už pýtať nemusela. Bolo viac ako istá, že jej Klára bola neustále v pätách. Zopárkrát ju zazrela, no tvárila sa, že ju nevidí. Rozhodla sa pre radikálny rez.

• Nesmieš sa na mňa hnevať, Klára, ale je koniec. Neznesiem ženskú, ktorá žiarli ako Otelo. Do zajtra rána chcem, aby si odišla. Na noc ťa vyháňať nebudem, ale kým sa vrátim z práce, neželám si, aby si tu ešte bola.

Klára sa zúrivo vyrútila na Zitu. V poslednom okamihu stiahla ruku, ktorá jej zostala visieť vo vzduchu.

• To oľutuješ, – zasipela a zabuchla za sebou dvere izby.

Zita si myslela, že ju to do rána prejde, ale Kláru zloba a pomstychtivosť neprešla nasledujúce dni, týždne, mesiace. Neustále ju atakovala. Vyvolávala jej aj v noci, vyhrážala sa jej smrťou, nechávala jej odporné odkazy pred prahom dverí do domu. Zita sa celá spotená budila na čudné šramotanie v dome. Premýšľala nad tým, že si obstará zbraň, no netrúfla si na to. Pod podhlavníkom mala kaser a v duši strach. O pomoc požiadala svojho bývalého manžela, ktorý u nej v dome prespal nie jednu noc. Aj on počul šramot a čudné zvuky, no nevedel prísť na to, odkiaľ sú.

• Bolo by lepšie, keby si všetko nahlásila na polícii.
• A čo im mám povedať? Že tá ženská ma ohrozuje na živote?
• Musíš si nahrať jej vyhrážky a tie odnesieme na políciu. Zita, si matkou mojej dcéry a ja som si ťa nikdy neprestal vážiť za to, aká si skvelá. Je mi jedno, ako sa to medzi nami skončilo. Mám ťa rád ako človeka, aj keď žijem už s inou ženou.

Zita bola vďačná exmanželovi za pochopenie, ktoré voči nej prejavil. Ale strach, ktorý mala z bývalej milenky, ju neopustil. Klára jej prostred noci hodila kameň do okna. Dopadol na posteľ, v ktorej spala. Minul ju len o pár centimetrov. Na dvere domu jej písala oplzlé slová. Prenasledovala ju v robote. Volala šéfredaktorovi, že berie úplatky, že kradne, vymýšľala si svinstvá, len aby sa pomstila.

• Je to ohrdnutá milenka, – vysvetľoval Zitin manžel na polícii, kam zašiel so Zitou. Tá sa celá triasla. S nervami bola na konci.
• Nemáme na to žiadny dôkaz. Iba ak túto nahrávku v mobile.

Polícia si predvolala na výsluch Kláru. Tá všetko poprela. Ba obrátila vec proti Zite tvrdiac, že to ona opustila Zitu a nie naopak. O žiadnych vyhrážkach a strašení nič nevie. Vyšetrovateľ sa nakoniec rozhodol dom Zity prehľadať. V pivničných priestoroch, kam sa dalo dostať cez malé okienko, našli matrac a osobné veci Kláry.

• Zdá sa, že tu prespávala, – povedal vyšetrovateľ a všimol si aj potrubie, po ktorom zrejme Klára búchala, aby vystrašila Zitu, – myslím, že máme dôvod na jej zatknutie. Neoprávnené vniknutie do domu a vyhrážanie sa zabitím.
• Ale ako sa mohla dostať cez to malé okienko, keď… keď váži takmer metrák, – nešlo Zite do hlavy, – kľúče od domu som jej vzala v ten večer, kedy som jej povedala, že je koniec.
• Pani Macková, Klára tušila, že sa jej chcete zbaviť. Duplikát kľúčov si dala urobiť už mesiac predtým, ako ste vy dospeli k presvedčeniu, že musíte vzťah ukončiť.

Nočná mora Zity sa skončila. Ale len do okamihu,  kedy Zita vedela, že Kláru pustia na slobodu