V jednej dedinke bývala milá rodinka, ktorá mala psíka. Dostal meno Amin. Milovali ho, no jeho stále ťahalo do lesa.

Jednoducho mal rád les, a tak utekal sa do toho lesa prechádzať a kochať sa krásou, ktorou prekvital. Žiaľ, raz sa stratil a nevedel nájsť cestu domov. Túlal sa už celé hodiny s ovisnutými ušami, keď si ho všimla okolo lietajúca sova.

,, Kam ideš? A čo si taký smutný, psík?“ hneď ho so záujmom v hlase oslovila.

,, Ale hľadám cestu domov, stratil som sa,“ sklesnuto odpovedal.

,, Môžem sa spýtať, čo tu hľadáš? Ty nemáš nijakého pána?“ vyzvedala sa ďalej.

,, Mám rodinu, ktorá ma má veľmi rada, ale aj v lese sa cítim ako doma. Je tu tak krásne, ale teraz nemám kde bývať,“ znova smutne odvetil.

,, Tak poď ku mne na čas,“ navrhla mu.

A tak šiel s ňou. Do jej domčeka sa však nezmestil, tak si musel ľahnúť pred sovin domček. Sova nachvíľu odbehla, aby zohnala od svojho kamaráta medveďa deku z machu. Aminovi bolo so sovou veľmi dobre, vznikalo medzi nimi veľké a silné priateľstvo. Dokázali sa celé hodiny rozprávať.

Amin si nevedel predstaviť lepšiu priateľku. No zdalo sa mu, že býva pri nej pridlho. Jedno ráno jej povedal: ,, Musím si postaviť vlastný domček, ide jeseň a potom príde zima, aby som tu nezamrzol. Asi svoju rodinu už nenájdem, tak to budeme musieť vyriešiť takto.“

Sova mu dala za pravdu. Spolu vybrali miesto neďaleko od jej stromu, potom išla poprosiť medveďa, aby zariadil pomoc lesných zvieratiek pri stavaní domčeka. Aj sa tak stalo, pracovali usilovne až tak, že jeho nový dom bol postavený už za tri dni.

Psík sa v ňom hneď zabýval, bol útulný. Občas zašiel ku sove na kávu, aby sa dozvedel novinky, čo sa práve dejú v lese.

Záchrana Suze

 

Psík Amin si našiel ženu, ktorá sa volala Valetína. Bola to krásna modelka, fotila módne oblečenie pre psíkov. A nielen to! Vedela variť,  pekne vyšívať a starať sa o čistotu v domácnosti.

Po čase sa im narodili detičky, boli to dve dievčatká a dvaja chlapci. Volali sa Suze, Sisi, Bady a Beny, boli to riadni nezbedníci.

Raz sa Amin rozhodol, že so svojou ženou navštívia jeho babku, ale nezoberú so sebou deti. Chcel, aby si jeho milovaná Valetína trošku oddýchla.

A tak vzal deti a šiel ku sove, keď tam prišli pekne sa jej opýtal: ,, Môžem ti tu nechať deti? Ideme navštíviť moju babku a chcem, aby si Valetína oddýchla. Na týždeň chceme ísť. Môže byť?“

,, Jasné, že ti ich postrážim,“ milo odvetila.

A tak odišiel domov a ešte v ten deň cestovali.

O dva dni sova varila obed a deti sa hrali vonku, ale dívala sa ne cez kuchynské okno. Bohužiaľ, nevšimla si, že na ne číha aj zákerná líška. Plánovala, že chytí Suze pre svoje mláďatká na večeru. Hop, vyskočila spoza kríkov na Suze.

Sova zrazu započula zúfalý krik a volanie o pomoc.

,, Čo sa deje?!“ spýtala sa preľakane cez otvorené okno.

,, Suze je preč, líška ju odvliekla,“ pišťajúc ledva odvetili.

Sove nič iné neostávalo len vziať šteniatka domov a ísť po pomoc ku svojmu kamarátovi medveďovi.

,, Ahoj, na čo si prišla, moja?“ vyzvedal.

,, Líška uniesla Suze,“ oznámila  znepokojene.

,, Neboj, mám veľa priateľov, ktorí nám pomôžu,“ povedal a išiel po nich.

Zohnal hada, ježka, zajaca, veveričku i vlka. Zamierili si to rovno k líščej nore a vylákali ju von. Keď vyšla, veverička vyslobodila Suze, no tí ostatní si tú zákernú dušu zobrali na mušku. Had ju poštípal, ježko si pichol do boku, vlk ju hrýzol do láb, zajac skákal po hlave a medveď jej dal tiež príučku. To všetko robili iba preto, aby im neutiekla, kým prišla lesná polícia, ktorú zavolala sova.

Líška dostala osemročný trest a všetci sa radovali, že sa to takto šťastne skončilo.