ĽudiaĽuďom.sk Blog

Skupinka Rómov v ich najlepších šatách len kúsok od bratislavského hotela Carlton, zosobnenia noble

sy a luxusu. Ktovie, koľkokrát boli za hranicami svojej osady, ďalej ako v okresnom meste? Okoloidúci o nich občas zavadia pohľadom, niektorí sa pristavia. Zdajú sa mi povedomí.

Fotografa Šymona Klimana spoznali tisícky ľudí skrz jeho portréty partizánov v nadživotnej veľkosti na bratislavskom Novom moste (o chvíľu zas Moste SNP) či v Mlynskom náhone v Košiciach. Teraz sa rozhodol vystaviť na Hviezdoslavovom námestí snímky Rómov z osád pri Kežmarku. Fotil ľudí v ich domovoch, v tých najlepších háboch, čo majú.

Niektoré z jeho záberov som videl vlani na prehliadke mladých slovenských a českých umelcov „PO SKÚ3“ vo Východoslovenskej galérii. Na námestí ale vyzerajú inak. Sú voľne k dispozícii, môžete sa ich dotknúť, padá na ne dážď. Ak sa umenie z galérie dostane na ulicu, má úplne inú silu. Šymon Kliman mágiu streetartu ovláda dokonale.

Je skvelé, že fotky Rómov z osád prenikli do verejného priestoru. Projekt Beautiful People vďaka tomu zaujal aj médiá, zábery sa šíria po webe, diskutuje sa o nich. Kliman tvrdo narúša stereotyp večne naliatych „osadníkov“ produkujúcich deti ako zdroj biznisu na úkor väčšiny.

O čosi podobné sa snaží aj organizácia Ľudia proti rasizmu, ktorá včera odštartovala kampaň Syndróm Róm, v ktorej chcú ukázať, že väčšia časť príslušníkov tejto minority je integrovaná a búrať mýtus, že naopak 99 percent Rómov je problematických.

Likvidovať stereotypy však netreba len v mysliach majority, ale aj v samotných osadách. O učiteľke angličtiny Denise Samkovej, ktorá je tvárou kampane Syndróm Róm by mali počuť aj deti vyrastajúce v podmienkach, za ktoré sa civilizovaná časť tejto krajiny musí šialene hanbiť. Mala by byť sociálnym vzorom, ktorý budú vedieť nasledovať. Pretože vo svojom domove veľa pozitívnych príkladov často nenájdu.

Keď som po prvý raz videl seriál Susedia z dielne Marcin – Kraus, najprv som mávol rukou, že zas ktosi siahol po lacnej téme Maďara, ktorý komolí slovenčinu (tak ako kedysi Skrúcaný rád napodobňoval ožranov v rôznom štádiu opojenia). Príbeh kamarátov, ktorí napriek rozdielnej národnosti riešia tie isté problémy, žijú vedľa seba viac či menej pokojne a pijú spolu tú istú slivovicu, napokon ale vyznel ako omnoho silnejší motív sitkomu.

Možno už dozrel čas na seriál s motívom Róm & Gadžo. Nie kvôli zľahčeniu situácie; televízia je dnes jediným médiom, ktoré na Rómov v osadách má dosah. Nečítajú noviny, no nepoznajú internet, televízor je kamarát, mentor i nositeľ kultúry. Práve v ňom musia vidieť pozitívne vzory, práve z obrazoviek má na nich dýchnuť možnosť vymaniť sa z niekoľkogeneračnej biedy. Iste, nemusí sa im to podariť. Ale nevykročí za snom ten, kto nesníva.