Roman Pomajbo: Zážitok so zabudnutými peniazmi v bankomate
Na portáli ludialudom.sk štartujeme rozhovory so zaujímavými slovenskými osobnosťami, akým je i herec Roman Pomajbo. Zaujímali sme sa o jeho príbeh pomoci iným a keď sme mu včera zavolali, nastala skutočne zaujímavá situácia. Svoj príbeh totiž nemusel loviť v pamäti, keďže práve v deň nášho telefonátu spravil obrovskú radosť mužovi, v ktorého koži by asi nechcel byť nikto.
Prezraďte, čím bola pre Vás streda 13. februára iná, ako ostatné dni?
Vybral som sa so ženou na obed okolo bankomatu a ten odrazu „pípa“ ako šialený. Pozeráme naň, a keď som podišiel bližšie, zistil som, že tam niekto zabudol peniaze aj s výpisom. Vzal som ich odtiaľ, vedľa bol obchod, vbehol som do neho, že či tam nenájdem majiteľa zabudnutých peňazí, ale pokladníčky iba krútili hlavou. Hneď naproti je novinový stánok a tak som povedal pani v „péeneske“, že keby sa náhodou niekto po tých peniazoch zháňal, či zmätkoval pred tým bankomatom, nech tomu človeku povie, že sme neďaleko na obede. Následne so ženou papáme a po kratšej chvíli k nám prichádza chlapík, úplne udychčaný, že ho poslali za mnou, lebo mám vraj jeho peniaze. Prikývol som, že mu ich dám, ak mi povie číslo účtu, ktoré je uvedené na doklade o výbere. Boli naozaj jeho a bol šťastný. Ak by aj neprišiel, poslal by som mu ich na účet. No som rád, že som mu pomohol a urobil tak dobrý skutok, lebo nešlo o malú sumu.
Koľko to bolo?
Dvesto eur.
Čo to bolo za chlapíka?
Taký okolo štyridsiatky. Z vďačnosti nás chcel so ženou pozvať na obed, no my sme už boli na odchode. Pozvali sme ho na divadelné predstavenie a vtedy vysvitlo, že aj on pracuje v divadle. Ak príde, bude to super divák. Už ho vidím, ako sedí v tom hľadisku a hovorí si, že ten Pomajbo mi zachránil peniaze a ešte tu pre mňa hrá. Jednoducho ukážkový príklad vďačného diváka (smiech).
Dve stovky sú dve stovky. Iste by prišli vhod. Otočilo sa Vám v hlave, že ak by ste tam neboli Vy, možno by mu ich niekto „skonfiškoval“?
Isteže išlo o sumu, ktorá by asi potešila každého. Peňazí je málo a keď ich už máš v ruke… Okamžite som sa vcítil do kože toho človeka, ktorý ich tam v tom strese zabudol. A hovorím si, že mu ich nájdenie spraví radosť – veď napokon som to zažil sám, že keď vám niekto vráti mobilný telefón, kľúče od bytu, alebo aj peniaze. Už som si živo a s radosťou predstavoval, že ako to toho človeka poteší, keď mu na účte pípne dvesto euro. Podľa mňa by odpadol od šťastia. A keď tak nad tým rozmýšľam, je to úžasné, že sa to stalo práve v deň, keď sa ma z portálu ĽudiaĽuďom.sk pýtate na môj zážitok o tom, ako som komu naposledy pomohol. To je fantastické, nie?