Rozprávka o Zázračnej knižke

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré sa volalo Júlia. Bolo veľmi nezbedné a každý deň vymyslelo nové huncútstva. Jeho maminka Julianna si vždy veľmi priala mať dievčatko.

Keď sa jej toto želanie naplnilo, a dievčatko sa narodilo, celá rodinka jasala od radosti a každý, kto len mohol, utekal pozrieť sa do pôrodnice na Júliu. Malú Júliu volali rodičia Julinka od prvého okamihu. Bola malé slniečko už od prvého dňa svojho života. Keď ju rodičia priniesli z pôrodnice, mala už prichystanú svoju nádhernú ružovú izbičku, v ktorej bolo plno hračiek. Mamička Julianna každý večer sedela v kresle a kojila svoje krásne dievčatko. Júlia sa pomaly naučila sama papať a piť a keď spravila svoje prvé krôčiky po dome, v ktorom všetci bývali, rodičia boli od radosti celí bez seba. Každý deň za ňou začali utekať, lebo malá Júlia mala rýchle nôžky a vedela bežať ako maratónec.

Jedného dňa, keď mala Júlia deň plný prekvapení a nevedela zaspať, stále sa len prevracala a mrvila vo svojej postieľke, maminka Julianna potichu nakukla do jej izbičky, postavila sa ku knižnici a vytiahla odtiaľ svoju veľmi starú, ale stále najmilšiu knižku. Čítala jej ju vždy pred spaním jej mama. Bola to zázračná knižka, ktorá jej splnila kedysi dávno jedno veľké a tajné želanie. Mamina Julianna si sadla ku posteli do kresla, otvorila knižku, ovoňala jej strany, vdýchla do seba vôňu starých čias a začala čítať. Malá Júlia sa zrazu pomrvila na posteli, otočila sa k mame a s očkami doširoka roztvorenými počúvala svoju mamičku takmer bez dychu. Mamička Julianna na chvíľu prestala, aby sa nadýchla a potom pokračovala v čítaní. Keď sa mamičke začalo zívať, uvedomila si, že už hodnú chvíľu počuje svoju dcérku ako šťastne odfukuje. Potichu odložila knižku na svoje miesto, prikryla svoju dcérku, pohladila ju po vláskoch, jemne ju pobozkala na čielko a potichu sa vytratila z izby. Od toho večera musela mamička Julianna povinne čítať príbehy z knižky a Júlia si predstavovala všetko, čo spolu hrdinovia  knižky prežili. Ani si neuvedomila, že sa v nej začalo rodiť tajomné želanie a každým dňom toto želanie stále viac silnelo a silnelo. Ubehlo niekoľko mesiacov a v knižke ako keby strany stále pribúdali. Malá Júlia medzitým podrástla a začala sa pýtať na hrdinov z knižky. Mamička Julianna jej každý večer prečítala ďalší príbeh a trpezlivo odpovedala na otázky. Jedného večera, keď malá Júlia zaspala, mamička Julianna sa postavila potichu z kresla, ale neodložila knižku ako obvykle naspäť do poličky. Vonku bola krásna teplá noc a nebo bolo posiate hviezdami od výmyslu sveta. Potichučky ako myška sa presunula k oknu a stojac pred ním a hľadiac na hviezdnu oblohu, zvierala na prsiach zázračnú knižku a jej duša sa prechádzala v tajomnej krajine splnených želaní. Kedysi dávno sa jej splnil sen a ona začala veriť, že sa to možno stane znova. Na chvíľu sa zmenila na malé dievčatko s obrovskou fantáziou plnou splnených prianí. Ubiehali dni za dňami, týždne za týždňami a malá Júlia sa už ako trojročná slečna prechádzala hrdo po ihrisku a všetkým rozprávala o svojej kamarátke Zázračnej knižke. Mamičky sa usmievali, deti na ňu hľadeli v nemom úžase, a všetci chceli tú zázračnú knižku mať, alebo si ju aspoň na malú chvíľku požičať.

Keď malá Júlia prišla domov z prechádzky, uvedomila si, že v dome sa niečo zmenilo. Všade bolo prítmie a nikde zapnuté žiadne svetlo. Len v jednej izbe boli zapálené sviečky a bolo ich strašne veľa. Júlia ich nevedela ani spočítať. Babka ju vtisla do domu, rýchlo zavrela dvere a potichu načúvajúc s úsmevom na tvári očakávala reakciu. Malá Júlia sa postavila doprostred izby a fascinujúco hľadela na to množstvo sviečok, ktoré tvorili malé srdiečko a vedľa neho bolo ešte niečo napísané. Zrazu ju zozadu schytil pár silných rúk a s výskytom ju vyhodili do vzduchu a zase zachytili. A takto sa to zopakovalo 3x. Ocko ju nadšene schytil do náručia a zatočil sa s ňou šťastne po celej izbičke. Zrazu sa odkiaľsi vynorila aj mamička a bola nejaká iná ako vždy. Na perách jej pohrával úsmev a oči jej žiarili jasnejšie ako hviezdy na nebi.

Zrazu ich ocko schytil obe náručia a zatočil sa s nimi šťastný po celej izbe. Vtom malej Júlii prebleskla v hlávke nejasná myšlienka. Celé týždne dúfala a verila, že sa naplní a preto večer čo večer počúvala s napätím príbehy z knižky o huncútstvach dvoch malých dievčatiek. Keď ich ocko konečne položil na zem, pristúpil k malej Júlii a držiac mamičku Juliannu okolo pliec jej oznámili veľkú novinu. O pár mesiacov už nebude zaspávať vo svojej izbičke sama, pretože tam s ňou bude spinkať aj jej sestrička. Malá Júlia zrazu pristúpila k poličke a vytiahla z nej Zázračnú knižku a poprosila mamu, aby jej prečítala názov knižky.

Knižka sa volala Zázračné dobrodružstvá Júlie a jej sestry Sofie. Malá Júlia sa rozbehla k ockovi a mamičke a oboch silno objala. Pritisla si knižku veľmi tuho k sebe a stojac v objatí svojich rodičov, začala si predstavovať tváričku svojej malej sestričky. :)

Vidíte milé deti, keď si niečo veľmi tuho želáme a veríme, naše želanie sa nám určite splní. :)

KONIEC


Erika venuje túto rozprávku pre

Image 54

Anjelik Matúško

Prosím o pomoc pre môjho anjelika Matúška, môjho bojovníka ktorý má veľkú chuť žiť a tešiť sa zo života, aby sme sa raz mohli posadiť a urobiť prvé krôčky a mohli intenzívne rehabilitovať.

Podporiť výzvu

Image 0

PDCS - Podporte zmierovanie konfliktov a výchovu k nenásiliu

Podporte zmierovanie konfliktov a výchovu k nenásilu...

Podporiť výzvu

Image 6

Slovensko.Digital

Informatizácia na Slovensku má veľký problém. Chceme lepšie služby štátu....

Podporiť výzvu

Image 26

Prišla som o prácu

Z dôvodu pandémie som prišla o prácu a zároveň aj o bývanie....

Podporiť výzvu