ĽudiaĽuďom.sk Blog

Poznáš? Niekedy sa v nás prebudí to, čo dlho driemalo. A možno len nastal ten správny čas. Keď život sa s nami nemazná…

Naháňame sa za peniazmi a majetkom, ospravedlňujeme to tým, že sme zaneprázdnení vytváraním živobytia, až si zabúdame užívať život, tešiť sa z maličkostí, ďakovať za to, čo máme.

A že máme za čo…

…deti, manžela, priateľov, rodinu, lásku, zdravie, prácu, ale i schopnosť byť empatickí mať vždy správne rozhodnutia, byť asertívni, povedať nie, keď to tak cítime…

Niekedy zabúdame, že vôbec nezáleží na tom, či sa máme dobre alebo zle. Pretože niekto iný vo svete práve teraz bojuje, aby prežil. Napokon, čo je to „dobre“ a čo je už „zlé“?! Akosi stále zabúdame pri prebudení poďakovať za nový deň a aj svoj život.

Berieme ho ako samozrejmosť.

Aj to, že sa ráno spoločne naraňajkujeme s ostatnými za jedným stolom, že si na obed odskočíme so svojimi priateľmi, že na poobedňajšie nákupy vyrážame so svojou sestrou či mamou, ktorá je naším najlepším a celoživotným priateľom, že večer sa postískame s naším partnerom, manželom, otcom, dedkom, láskou…

Akoby to všetko malo tak byť. Navždy. Akoby to nič a nikto nedokázal zmeniť.

Dopustíme…

…aby sme mali väčšie domy a menšie rodiny, širšie diaľnice, ale užšie obzory. Rozbíjame atóm, ale nie predsudky. Dobýjame vonkajší vesmír, ale nie vnútorný. Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu.

A potom dovolíme…

…aby malé nedorozumie poškodzovalo veľké priateľstvo, aby sa niektorí ľudia stali vzorom, akými nechceme byť, aby dôvera bola sklom, ktoré sa raz rozbije a už nikdy nebude rovnaká. Aby sme mohli cestovať na Mesiac, aj keď máme problém prejsť cez ulicu navštíviť susedov.

Zabúdame…

… robiť to, čo nás baví.

… jesť obľúbené jedlá a navštevovať miesta, ktoré máme radi.

…použiť parfum, keď to tak cítime a nie len vo výnimočnú príležitosť.

…napísať list, vyznať lásku, priznať sklamanie, zmeniť vierovyznanie, povedať „prepáč“ či „ľúbim ťa“.

…pochváliť i povzbudiť, či priznať si, že čakáme na ospravedlnenie.

…ale i vynadať, buchnúť dverami, odísť z miestnosti a niekedy aj ustúpiť svojim snom.

…odstrániť zo svojho slovníka pojmy „niekedy, inokedy a nabudúce“, no neodkladať nič, čo vnáša do našich životov radosť a smiech.

…že najkrajšie v živote sú objatia, úsmevy, kamaráti, rodina, bozky i spánok a odpustenie.

…že všetko sa dá prežiť, jedine, že by to tak nebolo.

… nenechávať nič na zvláštnu príležitosť, pretože každý deň, ktorý žijeme, je zvláštna príležitosť.

A možno naša posledná.

Keď sa náš život stenšuje.

Keď sa všetko mení.

Keď bolesť volá.

Nezabúdajme ani vtedy…

…že žiť je úžasné.

S vidinou neba.

 

 

Zdroj fotografie: Internet (eprakone.wordpress.com)