SMARAGDOVÁ SVADBA

Maky_-Copy

Teodora a Alfonz sa chystali na oslavu svojej smaragdovej svadby. To, že spolu vydržia ruka v ruke päťdesiatpäť rokov, nezišlo ani im dvom na um. Spoznali sa vo fabrike, kde Alfonz pracoval na smeny ako žeriavnik, kým Teodora sedela za stolom v kancelárii a zaznamenávala personálne zmeny. Keď vošiel vtedy mladý muž do dverí, ani sa na neho nepozrela. Ale keď ju oslovil, takmer spadla zo stoličky, počujúc jeho barytón.

– Vy ste si zmýlili povolanie, – smiala sa vtedy, – mali by ste hlásiť správy o počasí.

– Ja? Ale veď by som sa nezmestil do televíznej obrazovky, – zakontroval Alfonz Teodore. Nezostala mu nič dlžná.

– Myslela som rozhlasové správy, – zachichúňala sa. Televízia v tom čase, kedy sa stretli po prvý raz, vysielala len krátko. Zato oni dvaja sa dlho na seba zadívali a hľadeli si jeden druhému do očí viac ako päť desiatok rokov. Na to treba guráž, šťastie a riadnu dávku tolerancie, hovorievali tým, ktorí sa rozvádzali pri prvom zatrasení.

– Tea, čo si mám obliecť? – spýtal sa Alfonz ženy, stojac za dverami kúpeľne. Neodpovedala mu. Nepočula ho. Zaklopal na dvere. Žiadna odpoveď. Zabúchal päsťou.

– Čo je? Čo chceš? – zakričala cez hukot sprchy.

– Pýtam sa, kde mám oblečenie?

Hukot sprchy ustal.

– Bože dobrý, ty sa bezo mňa ani…

– Ale čoby nie. Ráno som bol dvakrát. Mám nervy z tej oslavy. Načo si to celé vymyslela? Mohli sme mať pokoj.

Dvere kúpeľne sa otvorili a omotaná osuškou vyšla vetchá starenka, Teodora, ktorá mala stále rovnako krásne čokoládové oči. Alfonz jej potiahol osušku a keď sa jej zošmykla, zachichotal sa.

– Ty starý somár, – rýchlo si ju pritiahla a štuchla ho do pleca, – tam choď, do spálne.

– Ale veď ma nemusíš zvádzať. Myslíš, že by sme ešte čosi stihli, kým prídu mladí?

– Starigáň, – Teodora sa znovu naoko nahnevala. Vedela, že Alfonz už len špásuje, – v spálni na posteli máš všetko nachystané. Ponožky, košeľu, kravatu, aj oblek.

– Tento? – spýtal sa, keď zastal pred posteľou, – Veď ten si povedala, že ho mám do truhly.

– A čo ty vieš? Nepoznáš dňa, ani hodiny, – Teodora sa uškrnula a Alfonz zodvihol ukazovák ako jeho pravnuk, keď naznačoval, že pradedo zabodoval.

– A vypni rádio, Tea, stačí, že budeš ty drkotať. Od rána sa ti huba nezastaví, – zašomral Alfonz, keď už bola Teodora vo dverách. Ani v päte nemal, že by ženu svojou poznámkou urazil. Teodora sa zhlboka nadýchla a zlostne buchla muža do pleca.

– Nerozprávam sa s tebou! Máme tichú domácnosť! Ja nie som žiadne rádio. A aby si vedel, odteraz sa vypínam, – urazila sa a už jej nebolo.

– To chceš s tou osuškou vybehnúť pred barák, či čo? – Alfonz sa vybral za ženou, ale tá sa zatvorila v kúpeľni. Keď chcel otvoriť dvere, zistil, že sú zamknuté.

– No tak, otvor, netrucuj.

Z kúpeľne sa ozval zvuk fénu.

– Tie tri chlpy, čo máš na hlave, si vari nefénuješ, Tea?!

Dvere sa razom odomkli.

– Ty, čo máš už dvadsaťsedem rokov hlavu ako koleno, si na mňa dovoľovať nebudeš! Rozvediem sa s tebou!

– Dobre, ale až keď odídu naše deti. To chceš oslavovať vo vani, či čo? No tak?

– Povedz, prepáč! Ospravedlň sa mi! Odpros ma, – nástojila Teodora na svojom.

– Preskočilo ti? Ja? A za čo? Za to, že som povedal pravdu?

– Ja som s tebou skončila! – Teodora si sadla na okraj vane, ale zakrátko ju tlačila kostrč. Chcela si sadnúť na zem, ale ťažko by sa jej s boľavými kolenami vstávalo. Oprela sa o pračku a premýšľala ako vytrestať muža, keď sa ozval zvonček pri dverách. Preboha, to je už toľko hodín? Že by sa s manželom toľký čas prekárala? Alebo prišla zase dcéra Daniela skôr ako mala? Tá jej prekliata dochvíľnosť liezla na nervy každému. Všade chodila o polhodiny skôr.

– Mami, vylez von! Ocko povedal, že si ako malá.

– Nestaraj sa do nás! Ja som sa ti tiež nemiešala do života, keď si priviedla na svet ako slobodná mama moje najstaršie dvojité vnúčatá.

– Dobre, mama, – zahrmel dcérin hlas spoza dverí, – ocko sa ti ospravedlní a ja ti upravím vlasy.

– A načo? Aké vlasy? Tvoj otec povedal, že mám len tri chlpy.

– V nose! – začula Alfonzov hlas. V tej chvíli odomkla a vyletela z dverí. Zahnala sa päsťou na muža, no zastavil ju jeho smiech. Aj ona sa nakoniec rozosmiala a bolo po hádke.

– Dáš si kávu? – spýtala sa Teodora muža.

– Dám, – odvetil. Teodora mu plesla otvorenou dlaňou po plešine.

– Tak urob aj mne, – povedala Teodora a jej dcéra sa zasmiala.

– Už viem, v čom spočíva tajomstvo vašej dlhovekosti, – uškrnula sa na otca a mamu, – teda toho, že dnes máte smaragdovú svadbu.

– Tak mi prezraď, dcéra moja, prečo som sa tak dlho nechal týrať tvojou matkou?

– Alebo sa ty spýtaj svojho otca, prečo ma toľké roky molestoval a jednostaj si o mňa obtieral… svoje ústa?

Daniela objala otca i mamu a oboch pobozkala na tvár.

– Ste úžasní. A ja vás tak nesmierne rada počúvam.

– Škoda, že si nás nepočula, keď sme sa hádali.

Daniela sa začudovane pozrela na oboch.

– Vy ste sa hádali? Kedy, prosím vás? Pred nami, pred deťmi, ste to nikdy nerobili.

– Tak už vieš, v čom spočíva dlhovekosť nášho manželstva? – spýtal sa Alfonz a svoju manželku si privinul k sebe, aby ju schuti pobozkal. Dcéra Daniela sa nad odpoveďou dlho zamýšľať nemusela.

Image 21

Pomôžte Charlottke s rehabilitáciou, aby jej rúčka napredovala, kým je ešte čas

Je krásne mat dieťa každá žena tuží po dieťati .Moje dievčatko prišlo na tento svet veľmi krásne ale keď sa stalo niečo nečakane musí bojovať od narodenia aby sa mohla...

Podporiť výzvu

Image 0

Inšpirujme aktívnych učiteľov

Indícia je nezisková organizácia, ktorá sa venuje vzdelávaniu a inšpirovaniu učiteľov a manažérov na slovenských školách. Našim cieľom je poskytnúť im priestor na zdieľanie skúseností a sieťovanie, ukázať im príklady...

Podporiť výzvu

Image 0

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Poskytujeme rodinám detí so zdravotným znevýhodnením platformu pre presadzovanie ich potrieb a poradenstvo vďaka autentickosti, profesionalite a odbornej znalosti. Poskytujeme komplexné informácie a podporujeme funkčné služby pre rodiny....

Podporiť výzvu