Správa z Uble, kde sa kultúrny dom premenil na bezpečný prístav
Keď vošli do kultúrneho domu, privítali sme ich a podali im do chladných rúk teplý čaj. Boli v bezpečí. Útek sa vydaril. Väčšinu zo stoviek ľudí, s ktorými sme sa v Ubli stretli, tvorili malé skupinky žien – babka, mama a deti, niekedy najmenšie bábätká. Sem-tam sa objavil starší pár a za tri nočné smeny k nám do hotspotu Ubľa prišli asi traja mladší muži. Keď v ĽudiaĽuďom.sk hovoríme, že sme tu pre každého bez rozdielu, máme samozrejme na mysli aj ľudí utekajúcich z Ukrajiny. V Ubli sme ako dobrovoľníčky pracovali nočné smeny.
Hotspot v Ubli je v prevádzke 24 hodín 7 dní v týždni, dobrovoľníci sa tu striedajú po 12-tich hodinách. Práca je náročná psychicky aj fyzicky. Nie je ani dovolené zapísať sa na viac ako tri smeny za sebou. Kultúrny dom v Ubli sa zmenil na miesto, kde si utečenci môžu oddýchnuť, pobudnúť pár hodín, občerstviť sa alebo prečkať noc. Už v triážnom stane ich dobrovoľníci rozdelia do skupín podľa ich ďalších plánov. Niektorí mali presný plán, adresu, dokonca aj odvoz do svojej plánovanej destinácie, iní naopak utiekli nielen bez plánu, ale aj bez zbalených vecí. Tí smerovali do veľkokapacitného dočasného tábora v Humennom, kde im poskytnú poradenstvo, stravu aj dočasné ubytovanie.
Počas nočnej smeny sme sa často nezastavili. Ponúkali sme občerstvenie, balili balíčky na cestu, opravovali regál na WC. Ale aj v sklade materiálnej pomoci hľadali topánočky pre malého chlapčeka, ktorý bosý poskakoval pomedzi postele, či so zdravotníkmi konzultovali lieky, ktoré by mamičky mohli podať svojim nachladnutým deťom. V noci prichádza vo všeobecnosti síce menej ľudí, ale každý deň je iný. V jednu noc je kultúrny dom poloprázdny, na druhý deň je naplnenená nielen jeho kapacita, ale plné sú aj štyri vyhrievané stany vonku.
Vyčerpaný starý pán s napuchnutými krvavými očami, ktorý niekoľko dní takmer bez zastavenia šoféroval svoje auto z východnej Ukrajiny, 5-ročný chlapček, ktorý v provizórnom detskom kútiku nakreslil svojho otca so samopalom, dievčatko, ktoré na otázku z akého mesta pochádza, začalo hovoriť o sirénach a raketách. Aj s týmto sme sa stretli počas nášho dobrovoľníckeho pobytu.
Niekto bol veľmi hladný, iný jedlo odmietal, pravdou však bolo, že títo statoční ľudia sa len málokedy ponúkli z vyloženého občerstvenia sami. Keď sme s jedlom chodili za nimi, väčšinou si skromne zobrali po jednom kúsku. Smútok je tu hmatateľný. Niektorí ľudia sú tak vyčerpaní, že spia bez prestávky deň aj noc, niektorí naopak nespia vôbec a takmer celú noc sa prechádzajú. Všetci sú vďační za wifi, neustále kontrolujú správy o dianí v krajine vzdialenej len pár kilometrov.
Keď sa v kultúrnom dome zhasne, nastane zvláštny pokoj. Aj my dobrovoľníci si môžeme chvíľami sadnúť a práve vtedy nám začnú behať hlavami myšlienky. Do ticha sem-tam zaplače dieťa či zamiauká mačka. Všetci spia spolu v jednej miestnosti kultúrneho domu na provizórnych posteliach. My nad nimi bdieme a zakrývame ich dekami. Dnes sú tu, dostali sa do bezpečia, ale čo bude zajtra, aká budúcnosť ich u nás alebo inde čaká?
V hotspote Ubľa okrem nás, dobrovoľníkov, pracujú hasiči, policajti, armáda, zdravotníci, civilná ochrana, pracovníci migračného úradu. Svoje stánky tu malo viacero organizácií, cirkevných či neziskových. Všetci si navzájom pomáhali, dodávali silu a vytvárali neopakovateľnú a priam hmatateľnú atmosféru dobra a ľudskosti.
Zažívame niečo, s čím sme sa ešte nestretli. Pred utrpením našich susedov si jednoducho nemôžeme zatvárať oči. Neprestávajme pomáhať. Či už ako dobrovoľníci na hranici alebo vo svojom meste, poskytnutím ubytovania alebo formou inej pomoci. Finančne je možné prispieť na niektorú z výziev, ktoré si u nás na ĽudiaĽuďom.sk založili organizácie pomáhajúce ľuďom z Ukrajiny. Výzvu si po novom môžu u nás založiť aj občania Ukrajiny, s jej vytvorením im radi pomôžeme. Pre výzvy na pomoc Ukrajinkám a Ukrajincom sme zriadili aj špeciálnu podstránku ukrajina.ludialudom.sk.
Ďakujeme