Tánička – Tajnička
-Ahoj Ferko, prišiel si pre Simonku? privítala prichádzajúceho chlapca pani učiteľka z materskej škôlky.
– Hej. Odvrkol a skúmavo hľadal medzi hrajúcimi deťmi sestru.
– Ale asi ťa sklamem, ona ešte spí.
– Ja som to tušil, ja bežím zo školy, pre ňu a ona drichme!
– Nám ju bolo ľúto zobudiť. Keď tak chutne spinká.
– Však ja ju zobudím. Simča, vstávaj !!! kričal Ferko od dverí. Počuješ, vstávaj!!!
Na lehátku vo vedľajšej časti triedy sa čosi iba pomrvilo, ale znovu sa prevrátilo na druhý bok, zakuklilo sa do paplóna a spalo ďálej.
– Ja ju dorazím, Simča !!! strácal nervy brat.
– Nechaj Ferko, ja ju zobudím , keď sa tak ponáhľaš, ponúkla sa pani učiteľka.
– Dobre, ale rýchlo!!!
Pani učiteľka prišla k spiacej krásavici, zohla sa nad ňu a snažila sa ju zobudiť.
– Simonka, vstávaj, prišiel pre teba tvoj braček. A pohladila ju po rozježených vláskoch.
Nič, čudo na lehátku spalo ďalej. Ferko nevydržal, vyzul si topánky a vbehol do triedy.
– Simona vstávaj, nestyhneme Tányčku – Tajnyčku !!! a drgol do sestry.
To bol ako výstrel z kanónu. Simonka vyletela z lehátka a už aj sa rýchlo obliekala do uložených vecí na stoličke.
– No konečne. Frfotal Ferko, toto trvalo.
Pani učiteľka, pomohla Simonke učesať vlásky.
– Kujem! povedalo dievčatko.
Utekalo na záchod a do umyvárky, kde si malými ukazováčikmi pretrela vodou zalepené oči. Zo stolíka v jedálni schmatlo natretý rožtek vypilo za behu čajík zo šálky a bežalo von z triedy za bratom.
– Dovidenia!!! kričala.
– Dovidenia, pozdravil aj Ferko.
– Dovi, odzdravila aj pani učiteľka.
A už aj kráčali hore chodníkom ku ich paneláku.
– Pohny, Simča, ved to nestyhneme!!! naliehal brat.
– Veď idem, ja za to môžem, že za tebou nestíham!!!
– Móžeš, keby si tolko nedrichmala tak sme už dávno doma.
– Keď sa mi tak dobre spalo? bránila sa Simonka.
– Ale kvóli tvojmu spánku nestyhneme Tányčku – Tajničku!!!
Simonka už radšej čušala a pochodovala za bratom ako malý psík za svojim pánom, za ktorým nevládze. Ferko urobil dva kroky a Simonka za ním cupotala ako malá myška desiatimi malými krôčikmi.
Na dvore stretli aj tetu z vedľajšieho vchodu zo svojimi deťmi.
– Čo vy dvaja, zo školy?
– Hej, ale Simona je ako slimák, v školke sa všetky deti hrajú a ona ešte chrápe na lehátku, robil reklamu sestre Ferko.
– Musí sa poriadne vyspať, veď rastie.
– Vidíš, rastiem a preto toľko spím.
– Ty nespíš, ty drichmeš.
Keď prišli domov, Ferko odomkol dvere a dirigoval sestru.
– Šikovno sa prezuj a ja idem zapnúť telku, lebo ta Tányčka – Tajnička už isto beží.
Simonka sa zohla, že sa ide prezuť, ale na svoje prekvapenie zistila, že na nohách nemá topánky, ale papučky zo škôlky.
– Ja už som prezutá!!! zvolala nadšene.
– Nemóžeš byť, veď si len vošla donútra.
– Ále som. nedala sa Simonka.
– Tomu neverím. pribehol k nej z obývačky Ferko. Simona, ja ťa dorazím, kde máš topánky?
– Čo ja viem , asi v…
– V školke! To som mohol tušiť. Ty nevieš, že sa máš v šatni prezuť?
– Hmm. okúňala sa Simonka.
– No nič, idem pre ne. Ty tu počkaj dobre? a už letel dole schodmi.
Keď sa po chvíli vrátil, prinesené topánky hodil vedľa vchodových dverí.
-A školkárske papuče si zase zajtra zabudni doma, Dorota jedna !!!
Potom si sadol ku telebedni a hľadal obľúbenú reláciu.
– Nó, kde to je, ak to skončilo tak… Hurá, mám to!!!
– Milí hádači, vítame Vás pri ďalšom kole našej vedomostnej súťaže. Dnes máme pre vás prichystanú cenu pirátske lego. Ak máte záujem môžeme sa dať do hádania, po vyriešení všetkých piatich otázok zavolajte na audiotextové číslo, ktoré vidíte na obrazovke:
1. otázka: Stretnú sa ľadové medvede s tučniakmi vo voľnej prírode?
2. otázka: Je to červené a je to tehla. Čo je to?
3. otázka: Roní krokodíl krokodílie slzy?
4. otázka: Je manželka kraba krabica?
5. otázka: Keď sa otočíte o 360 stupňov, oproti pôvodnej polohe ste otočený ktorým smerom?
Volajte, volajte, čas je neúprosný. Poďme, poďme. Rozlúskli ste všetky úlohy?
– Rozlúskli? Ty brďo, čo som ja nejaký lúskač na orechy? Tučniaky sa móžu stretnúť s bielym medveďom akurát v ZOO. Hento je tehla. Krokodíl neplače. Krab má krabiu samičku a tie stupne čo to je To je teplo alebo čo. Kde sa otáčal zostane rovnako. Simča vytáčaj !!!
Simonka zobrala do rúk Ferkov mobil a ako vyťukáva tak vyťukáva.
– Veď to nejde!!!
– Čo nejde ukáž! Dofrasa mama mi zablokovala volanie na audiotextové čísla. Už je to v ťahu. Dúfam, že Stanovi Marušiakovi rodičia urobili to isté.
– Tak a dovolal sa k nám do štúdia prvý záujemca. Kto si, predstav sa nám.???
– Ja sa volám, volám sa Stanko Marušiak.
– Jak to ty uhádneš, tak ma prekotí. Komentoval nevrlo Ferko.
– Uhádol, ten je šikovný, čó. pochválila suseda Simonka.
– To je. Ale to lego som chcel vyhrať ja. zafrflal brat.
Za týždeň priniesla pani poštárka balíček Ferkovi a Simonke. Ale veď mi sme to neuhádli. Stanko prišiel zrovna výťahom a povedal Ferkovi.
– Ja už také lego mám a chcem sa s niekým hrať. Ak chceš môžeme sa spolu.
– No neviem. Ale za to lego to stojí. pomyslel si Ferko. Kamaráti!!! Zvolal a podal Stankovi ruku na znak priateľstva.
– Hej. Skočím si domov pre to svoje. Dobre? Ahoj.