ĽudiaĽuďom.sk Blog

Včera som sa bola pri západe slnka korčuľovať.

Slniečko zapadalo, vetrík vial, bolo mi fajn… Užívala som si pohyb, tešila sa, že je tak pekne a že po dlhej zime nastáva obdobie užívania si letnej pohody.

A potom som si zrazu spomenula na kamarátku, ktorej sa zhoršuje zdravotný stav a už chodí len o barliach.. Problémy jej robí hoci len bežná chôdza, na dovolenku ísť nemôže, lebo lietadlom ísť nesmie, v autobuse jej býva veľmi zle a do vlaku nenastúpi. Sníva o tom, že keby mohla, chcela by aspoň raz ešte tancovať. Obyčajný tanec, a ani ten jej nie je dopriaty..

Moje myšlienky sa zatúlali aj k 20-ročného chalanovi, ktorý v týchto dňoch prehráva svoj boj s chorobou.. Už dva týždne nič neje, leží má obrovské bolesti. Je na morfiu a jedinou jeho stravou je jeden nutridrink denne.. Pred sebou mal celý život, veľké plány, vysokú školu. Osud mu to však nedoprial.. pokiaľ sa nestane zázrak. Daj Boh, aby sa stal..

A ja si tu len tak korčuľujem, môžem robiť všetky bežné veci..žijem, starám sa o deti, o moje deti v ŽELAJ SI J, píšem knihu, zachraňujem straku, čo vypadla z hniezda.

Ľudia, užívajte si každý okamih! Buďte vďační za drzého šéfa, za nepríjemnú svokru, za všetky prekážky, ktoré vám kladú do cesty!

Lebo to znamená, že ešte žijete, že máte silu s nimi bojovať a to je FAJN!!