ĽudiaĽuďom.sk Blog

O zákonoch sa popísalo už dosť veľa, ako sú postavené nezmyselne, čo je naozaj pravda. Chcela by som k tomu aj ja niečo napísať a myslím si, že zo mnou budú súhlasiť najmä tí, ktorých sa to najviac dotýka.

Ako už viete máme dcérku s postihnutím, tak samozrejme som začala riešiť aj ja ZŤP, najskôr som sa informovala u sociálnej pracovníčky, na čo vlastne máme nárok.
Zarazilo ma, ak som došla na úrad, ochota nebola žiadna nám pomôcť, že čo chceme, také malé dieťa… však ona z toho vyrastie, na takéto malé deti sa ani nežiada ZŤP – bola odpoveď.

Nedala som sa odbiť, pretože sme sa informovali v centre, kde bezplatne poskytujú cenné rady ako takéto niečo riešiť. Vypýtala som si tlačivá s tým, že som jej odvetila: „Na to sú posudkoví lekári, aby takéto niečo posúdili a potom sa uvidí.“

Dobre som urobila. Zarážajúci je ten samotný zákon, kde do troch rokov dieťaťa sa môže žiadať ZŤP bez doprovodu. To je nepochopiteľné niečo –  kam asi tak môže isť dieťa samo v takomto veku. Tak vybavili sme všetko, čo bolo potrebné a dostali sme ZŤP 50% postihnutie.

Keďže ma Alžbetka tri diagnózy, v centre nám poradila pracovníčka, nech si požiadame aj príspevky a ostatne veci ohľadom ZŤP. Samozrejme nám to zamietli. Paradox všetkého je ako nás lekár upozornil, čo všetko sa môže stať, ak sa Alžbetka nebude šetriť, aké problémy ju čakajú pri dospievaní a aj neskôr, ak si bude namáhať nôžky, ako ma celoživotnú diagnózu, ktorá sa nedá vyliečiť a nikto nevie ako sa vyvinie, lebo u každého pacienta je iný priebeh, aj keď podobný, ale na príspevky nemáme nárok.

Čo bolo naozaj zarážajúce, tesne potom ako sa Alžbetka narodila, zhruba keď mala 7 mesiacov, chcel nám poisťovák urobiť životnú poistku v podstate s najnižšou sumou aká je, nech je nejako poistená, však sa môže stať čokoľvek. Žiadosť nám zamietli s tým, že má ochorenia nezlučiteľné s  takýmto životným poistením. Bolo nám povedané, že ani nás nikto nepoisti, ak už má takéto ťažké diagnózy.

Takže s toho je jasné, že každý si vyberá, čo mu práve vyhovuje a vychádza mi jeden záver – Alžbetka je niekde v strede, ani chorá ani zdravá.
Neviem ako to bude ďalej, keď vyrastie. Ako sa bude musieť dobíjať spravodlivosti, môžem len dúfať, že za par rokov sa zákony upravia a budú písane tak, aby mali logické vysvetlenie a naozaj sa zohľadnia do oči bijúce problémy všetkých ľudí, ktorý majú nejaké obmedzenia, nie postihnutie ale obmedzenia, lebo sú to ľudia, majúci viac ľudskosti a trpezlivosti, bojovnosti a mnoho ďalších vlastnosti, ako možno celkom zdravý človek, ktorý si ani neuvedomuje, podstatu prečo je na tomto svete.