ĽudiaĽuďom.sk Blog

 

V dnesnej uponahlanej dobe je velkou vzacnostou, ked stretnete vzacnych ludi, ktori sa popri svojej praci a povinnostiach zastavia, spomalia svoje tempo a pomozu ludom ktori ziju okolo nich, v ich blizkosti. Este vacsou vzacnostou je, ked pomozu celkom cudzim ludom, ktorych vobec nepoznaju, ktorych vo svojom zivote nikdy nevideli, nestretli. Preto moje velke dakujem patri vsetkym ludom, ktori pomahali ludom, ktori na portal LudiaLudom.sk hladaju pomoc a utechu v tazkostiach, chorobach a beznadeji, ktore im zivot priniesol. Vsetkym tymto ludom, ktori pracovali, ale aj v sucasnej dobe pracuju velmi dakujem za ich obetavu sluzbu druhym, za to,ze davaju nadej dalej ludom bojovat s chorobami a tazkymi osudmi.
Velke dakujem patri vsetkym darcom, ktori nemyslia len na seba, ale pomahaju ludom, ktori s velkou doverou uverejnuju na portali svoje vyzvy a tazke osudy. Velmi im dakujem a prajem im vsetkym vela pevneho zdravia,vela telesnych a dusevnych sil,radost v srdiecku,vela pracovnych a osobnych uspechov,nech sa im vzdy dobre dari.

Moja uprimna vdaka patri vsetkym dobrym ludom za pomoc,slova povzbudenia i financnu pomoc mojej vyzvy uverejnenej na portali – Vrucna prosba na pomoc s liecenim .Vsetkym ludom velmi dakujem za pomoc a slova povzbudenia,ktore si velmi aj s celou mojou rodinou vazime a tato vasa pomoc nam dava velku silu bojovat a nevzdavat sa, lebo je to velmi tazke, pre kazdeho rodica, ktory velmi lubi svoje deti, snazi sa im pomoct, ale rozhodnutia niektorych uradnikov, ktori rozhoduju o osudoch ludi a maju im pomahat, im miesto toho hadzu velke nie polena, ale balvany pod nohy a tym znemoznuju mojim detom absolovovat liecbu, ktoru tak velmi potrebuju.

Velmi vas vsetkych prosim o pomoc,precitajte si tuto vyzvu. Kto mozte pomozte, velmi prosim, pretoze moj syn od piatich rokov trpi nevyliecitelnou diagnozou-tazkoou formou epilepsie. Dnes ma 22 rokov. S velkymi tazkostami dokoncil minuly rok strednu skolu, zmaturoval. Od minuleho roka sa snazi najst pracu, ale bezuspesne, pretoze je vsade kazdemu zamestnavatelovi povinny nahlasit, aku diagnozu ma. Vsade potrebuju mladych ludi, vsade mu s velkym nadsenim povedia, ze moze okamzite nastupit, ale az do momentu, pokial nepovie, aku ma diagnozu. Hned zmenia zamestnavatelia nazov a povedia-ozveme sa vam a robia tak uz vyse roka, alebo dakujeme, tak choreho cloveka nepotrebujeme.

Moj syn velmi chce pracovat, je z toho velmi nestastny, ze nikde ho nechcu kvoli chorobe prijat. Trpi a je velmi nestastny, lebo sa citi nepotrebny, neuzitocny. Pomaha vsetkym ludom okolo seba, rozdava ludom radost, pomoc, usmev a povzbudenia, ale on velmi trpi a napriek nasej velkej snahe mu pomoct-mu pomoct nedokazeme. Z tohoto dovodu si vo februari tohoto roka podal ziadost o invalidny dochodok, ktoremu sa velmi branil. Trinasteho marca ho zavolali do Socialnej poistovne na komisiu-posudenie zdravotneho stavu. Posudkovy lekar ho uznal invalidnym na 60%. Potesili sme sa, ze si ako invalid bude moct najst lahsiu pracu primeranu jeho zdravotnemu stavu aspon na 4 hodiny, ale bude mat aj peniaze na liecbu v Brne, kde je surne potrebna hospitalizacia a nasledne operacia, pretoze, ako povedala pred tyzdnom synova neurologicka, ktora mu zase zvysila davky liekov, ktorych berie velke mnozstvo a bez ktorych nemoze byt, je potrebna hospitalizacia cim skor v tom Brne, lebo na Slovensku sa vycerpali vsetky moznosti liecby a pomoci mojmu synovi. Preto bolo velke nase prekvapenie ked z Ustredia Soc.poistovne prislo rozhodnutie, ze mojmu synovi zamietaju narok na invalidny dochodok z dovodu, ze nema zaplatene dochodkove poistenie do statu, co v jeho pripade, ked sme sa informovali, cini zaplatit do Soc.poistovne 900 eur a potom moze poberat invalidny dochodok.

Bol to pre nas sok, lebo ja som zťp, mam kopu diagnoz, pred rokom ma operovali, caka ma vazna operacia znova. Moj syn musi, aby mohol zit a existovat, brat kopu liekov, ktore su velmi drahe, ma ist cim skor do Brna na hospitalizaciu, do zamestnania ho prijat nechcu s takouto diagnozou, tak sme sa odvolali. Pretoze nevieme, odkial mame zobrat peniaze na zaplatenie do Soc.poistovne, lebo je to velka suma penazi. Odvolanie sme podali v aprili, no do dnesneho dna nevie poistovna rozhodnut, alebo nechce rozhodnut? Pred tyzdnom bol syn znova na komisii, kde mu bolo oznamene, ze mu schvaluju znova 60% invalidny dochodok, ale musi, ak chce poberat dochodok zaplatit tu velku sumu do poistovne a az potom mu moze byt dochodok vyplacany. Ale mame cakat do konca oktobra, zaciatku novembra na Rozhodnutie z Ustredia z Bratislavy a ako tam rozhodnu a ci ho tam znova nezamietnu.

Kazdy clovek ma pravo na dostojny zivot. Kazdy clovek potrebuje si z niecoho kupit potraviny, oblecenie. Kazdy clovek potrebuje platit ucty, ale aj kupit si potrebne lieky pre zivot, bez ktorych nemoze existovat a podrobit sa lieceniu a hospitalizacii. Moj syn nedostal od minuleho roka ani cent. Narok na rodinne pridavky nema, pretoze nestuduje. Je ako nezamestnany evidovany na Urade prace, aj ked velmi chce pracovat, ale podporu v nezamestnanosti nemoze dostavat, lebo on ma 22 rokov a nase zakony vravia, ze do 25 rokov zivota je povinny chovat a zivit svoje dieta rodic. Invalidny dochodok nema, lebo Soc.poistovna od aprila nerozhodla a ma cas do konca oktobra, az zaciatku novembra. Pytam sa, kde je spravodlivost? Nikomu z kompetentnych nevadi, ze tymto nehoraznym postojom uradnikov vazne ohrozuju zivot a zdravie mojho syna? To ozaj v tomto state musi sa vsetko vybavovat s uplatkami a s protekciou cez znamych? Skade ma moj syn zobrat a zaplatit do poistovne 900 eur, aby mohol poberat invalidny dochodok, ked ho nikde nechcu zamestnat, kvoli vaznej diagnoze? Kde ma brat peniaze na lieky, ktore potrebuje pre svoj zivot kazdy den brat? Ako ma absolovovat liecbu a operaciu v zahranici, ktora mu moze aspon troska skvalitnit zivot? Ci ozaj chory clovek nema v tomto nasom state pravo na dostojny zivot? Nema pravo na nic-ma pravo stratit sa, alebo zomriet, aby nebol na pritaz a zataz pre tento nas stat? Je to spravodlive?

Velmi vas vsetkych prosim, kto mozte, pomozte nam v tomto nasom trapeni a boji s chorobou, ale aj boji s korupciou, nespravodlivostou, zakernostou, nevsimavostou a velkou zlobou kompetentnych ludi, ktori maju pomahat ludom a nie im ublizovat, hadzat im balvany pod nohy a svojou zlobou, klamstvom a nevsimavostou pomahat ludom do hrobu. Pytam sa vsetkych ludi,ktori maju kompetencie a pracuju v takychto uradoch, ako by im bolo, keby mali pred sebou chore svoje dieta, alebo clena svojej rodiny – tiez by rozhodovali o jeho osude, alebo liecbe pol roka, alebo rok, aj napriek tomu, ze zakon hovori, ze musia rozhodnut do 60 dni?

Nikomu neprajem zle, nikomu som zle nikdy nepriala, ani nikomu neprajem, aby bol chory, smutny, nestastny. Kazdy clovek bez rozdielu veku, bohatstva, vzdelania, ma narok na dostojny zivot. Preco tento narok na dostojny zivot podla panov uradnikov nema aj moj syn? Napriek velkej bolesti a trapeniu co mame, sa snazime pomahat podla svojich moznosti ludom okolo seba, len vo vnutri v srdci citime velku bolest, ze nedokazeme aj napriek velkej snahe pomoct svojim detom, lebo choroba, ludska zloba a nevsimavost, su silnejsie ako my.

Preto vas vsetkych dobrych ludi prosim o pomoc. Kto mozte, pomozte, prosim, mojim detom s liecbou, pomozte mojim detom viest dostojny zivot. Velmi vas prosim, pomozte mojmu synovi s liecbou v Brne a tak mu dat sancu zit trosku lepsi a kvalitnejsi zivot a spomalit priebech choroby.
Velmi Vam vsetkym dakujem z uprimneho srdca za pomoc a prajem vam a vsetkym vasim drahym vela vela pevneho zdravia, lebo pokial clovek ma zdravie, moze pracovat a tiez problemy a tazkosti, ktore zivot prinasa lahšie zvlada. Prajem vam vela lasky, stastia, radosti, uspechov v praci i v osobnom zivote a nech sa vam i vasim drahym dobre dari. Velka vdaka vsetkym.

S velkou vdakou v srdci Helena Medková